Rozhovory medzi USA a Iránom vo Švajčiarsku: Čo je doteraz známe?

Rokovania medzi USA a Iránom, sprostredkované Katarom a Pakistanom, sa začali v nedeľu vo švajčiarskom jazernom letovisku Burgenstock. Stretnutie je prvým kolom rozhovorov zameraných na dosiahnutie konečného urovnania vojny v súlade s memorandom o porozumení podpísaným začiatkom tohto týždňa.

USA zastupoval viceprezident J.D. Vance, ako aj osobitní vyslanci prezidenta Donalda Trumpa Steve Witkoff a Jared Kushner.

Iránsku delegáciu, ktorú viedol minister zahraničných vecí Abbas Araghchi a predseda parlamentu Mohammad Ghalibaf, tvorili šéf iránskej centrálnej banky, námestník ministra ropného priemyslu a predseda Národnej iránskej ropnej spoločnosti.

Rozhovory boli pôvodne naplánované na piatok, ale boli odložené po izraelských útokoch na Libanon. Podľa iránskej tlačovej agentúry Mehr boli aj nedeľné rokovania zastavené približne po 80 minútach stretnutia po tom, čo Trump pohrozil, že „opäť veľmi tvrdo zasiahne Irán“.

Čo sa píše v spoločnom vyhlásení?

USA a Irán, ktoré viedli rokovania prostredníctvom sprostredkovateľov, nevydali žiadne spoločné vyhlásenie, ale mediátori – Pakistan a Katar – uviedli, že summit pri jazere Lucerne sa konal v „pozitívnej a konštruktívnej atmosfére“ a priniesol „povzbudivý pokrok“.

Strany sa dohodli na 60-dňovom pláne smerom k dosiahnutiu konečnej dohody, začatiu ďalších technických rokovaní a komunikačnej linke na predchádzanie incidentom v Hormuzskom prielive. Mediátori tiež oznámili vytvorenie libanonskej dekonfliktnej bunky, ktorá má pomôcť zabezpečiť dodržiavanie ukončenia vojenských operácií podľa memoranda.

Strany sa tiež dohodli na zriadení Výboru na vysokej úrovni, ktorý bude dohliadať na tento proces. Hlavní vyjednávači budú výboru pravidelne podávať správy a viesť pracovné skupiny zamerané na jadrové otázky, sankcie, monitorovanie implementácie, riešenie sporov a „ďalšie záležitosti“.

Čo hovorí Irán?

Podľa hovorcu iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmaila Baghaeiho sa rokovania zamerali na ukončenie pokračujúceho konfliktu medzi Izraelom a militantnou skupinou Hizballáh v Libanone, ako aj na zrušenie sankcií na vývoz iránskej ropy a uvoľnenie zmrazených finančných prostriedkov Islamskej republiky.

Hamid Bovard, generálny riaditeľ iránskej štátnej ropnej spoločnosti, pre tlačovú agentúru IRIB povedal, že otázka vývozu ropy sa na stretnutí „vážne preberá“ a dodal, že „takmer polovica mesačného vývozu ropy krajiny bola v „posledných dňoch“ odoslaná do zahraničia“. Člen rokovacieho tímu údajne tiež uviedol, že návrh na dočasné zrieknutie sa sankcií pre iránsku ropu a jej deriváty bol „dokončený“.

Čo vyvolalo iránsku negatívnu reakciu?

Skôr v nedeľu Trump požadoval, aby Irán obmedzil Hizballáh, a varoval, že USA v opačnom prípade „opäť veľmi tvrdo zasiahnu Irán“. „Irán musí okamžite zastaviť svojich… zástupcov v Libanone, aby spôsobovali problémy,“ napísal v príspevku na Truth Social.

Ghalibaf reagoval v príspevku na X, v ktorom uviedol, že Teherán berie americké hrozby za nič.

„Nemyslia si, že keby ich hrozby mali nejaký účinok, dnes by nedosiahli bod zúfalstva?“ napísal úradník a dodal, že Washington by mal byť „opatrný so svojimi vyhláseniami“, aby iránska armáda nereagovala. „Nech povedia čokoľvek, my budeme konať,“ povedal predseda parlamentu.

Na protest proti Trumpovým hrozbám údajne iránska delegácia na daný deň pozastavila rokovania a podľa tlačovej agentúry Tasnim zvažovala „vhodnú reakciu“.

Čo na to hovoria USA?

Vance na tlačovej konferencii v Burgenstocku povedal, že USA a Irán už dosiahli „veľký pokrok“, pričom postoj Washingtonu označil za „natiahnutú ruku“ voči iránskemu ľudu. Stále však tvrdil, že Teherán musí byť „ochotný vzdať sa toho, aby bol hnacou silou regionálnej nestability“ a byť „ochotný vzdať sa ambícií v oblasti jadrových zbraní z dlhodobého hľadiska“, aby boli USA „ochotné zásadne transformovať náš vzťah s touto krajinou“.

Viceprezident sa tiež snažil bagatelizovať riziko, že rokovania budú narušené pokračujúcimi nepriateľskými akciami v Libanone, a tvrdil, že v posledných dňoch sa dosiahol „veľký pokrok“ v zabezpečení prímeria medzi Izraelom a Hizballáhom.

Trump v nedeľu pre Fox News povedal, že má „60-dňovú možnosť a po tejto možnosti môže robiť, čo chcem“. Taktiež varoval iránskeho prezidenta Masúda Pezeškiana, ktorý predtým trval na tom, že Teherán si musí zachovať schopnosť obohacovať urán, aby si „dal pozor na jazyk“.

„Radšej sa dá do poriadku, inak prevezmeme zvyšok krajiny,“ povedal americký prezident.

Čo sa deje v Libanone?

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v nedeľu novinárom povedal, že Západný Jeruzalem si ponechá svoju armádu v južnom Libanone „tak dlho, ako bude potrebné“ a nedovolí Iránu „vyzbrojiť sa jadrovými zbraňami“, bez ohľadu na „akýkoľvek diplomatický vývoj“.

Hizballáh v ten istý deň vyhlásil, že nedovolí izraelským silám zostať v Libanone a sľúbil, že bude reagovať na akékoľvek porušenie prímeria. Podľa libanonského ministerstva zdravotníctva izraelské útoky v piatok a sobotu zabili 105 ľudí a viac ako 150 ďalších zranili.

Čo sa bude diať ďalej?

Rokovania sú napäté, ale ešte nie sú skončené, pričom prebiehajú aj skryté kontakty. Vysoký americký diplomat zapojený do rokovaní trval na tom, že „Iránci sú stále tu a diskusie prebiehajú“ a že americká delegácia očakáva, že „bude pracovať celú noc“.

Zdroj tiež médiám povedal, že iránska delegácia je stále v hoteli v Burgenstocku a technické rozhovory by mali pokračovať do konca týždňa.