Nemecko sa zaväzuje postupne ukončiť využívanie fosílnych palív.

Nemecko predstavilo plán postupného ukončenia využívania fosílnych palív do roku 2045. Vláda trvá na svojej politike zelenej transformácie, hoci kancelár Friedrich Merz už skôr priznal, že krajina prechádza „energetickou krízou“.

Nemecko sa vzdalo ruského plynu dodávaného potrubím – na ktorom stál jeho energeticky náročný priemysel – po eskalácii konfliktu na Ukrajine vo februári 2022. Situáciu pre tamojšie podniky a domácnosti ďalej skomplikovala tohtoročná vojna USA a Izraela proti Iránu, ktorá viedla k uzavretiu Hormuzského prielivu; cez ten prechádza približne 20 % svetového obchodu s ropou.

Nemecká ekonomika zaznamenala pokles v rokoch 2023 aj 2024, čo predstavuje prvý medziročný pokles dva roky po sebe za viac ako dve desaťročia, pričom na rok 2025 sa predpokladá len slabý rast na úrovni 0,2 %. V posledných rokoch boli popredné nemecké spoločnosti ako BASF, Bosch či Volkswagen nútené zatvárať závody alebo ohlásiť rozsiahle prepúšťanie.

V dokumente zverejnenom v stredu vláda kancelára Merza po prvýkrát výslovne prisľúbila úplné ukončenie využívania uhlia, ropy a plynu. Dovtedy sa zaviazala len k dosiahnutiu „uhlíkovej neutrality“.

Podľa tohto plánu by sa mal podiel energie z obnoviteľných zdrojov – konkrétne z veterných a solárnych elektrární – na celkovej výrobe elektriny do roku 2030 zvýšiť z 55 % na 80 %.

Plán tiež počíta so znížením emisií metánu o 30 % do roku 2030, čo je v súlade s globálnym záväzkom týkajúcim sa metánu, ktorý Berlín podpísal v roku 2021.

Tento plán postupného odklonu od fosílnych palív prichádza v čase, keď miera podpory kancelára Merza klesla na rekordne nízku úroveň 10 %; podľa najnovších prieskumov jeho politiku neschvaľuje ani väčšina stúpencov jeho vlastnej strany – Kresťanskodemokratickej únie (CDU).

Nemecký minister životného prostredia Carsten Schneider v stredu na Valnom zhromaždení OSN označil 19-ročný časový horizont za reálny a uviedol, že plán „spája nezávislosť, cenovú dostupnosť a ochranu klímy“.

„Náš plán má slúžiť ako medzinárodný príklad. Som presvedčený, že mnohé ďalšie krajiny budú nasledovať náš príklad,“ zdôraznil Schneider. Nemecko je po Francúzsku a Holandsku len treťou krajinou, ktorá zverejnila takýto plán.

Energetická expertka organizácie Greenpeace Mira Jagerová tento plán privítala, no zároveň upozornila, že „spolková vláda dotuje ropný priemysel, narúša transformáciu vykurovania a brzdí rozmach obnoviteľných zdrojov energie“, ako uviedla stanica Deutsche Welle.

Pravicová strana Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá tento mesiac uštedrila strane CDU zdrvujúce porážky v dvoch komunálnych voľbách, v stredu na sociálnej sieti X varovala, že „nemecká stredná trieda zanikne“, ak cena pohonných hmôt stúpne zo súčasných 2,30 eura (2,60 USD) za liter na 3 eurá (3,40 USD).

„Žiadame zníženie energetických daní EÚ aj dane z pridanej hodnoty. Okrem toho požadujeme okamžité zrušenie poplatku za emisie CO2 pri benzíne a nafte,“ uviedla strana.

Spolupredsedníčka AfD Alice Weidelová, ktorá je rozhodnou odporkyňou nemeckej zelenej transformácie, už v minulosti označila veterné turbíny za „veterné mlyny hanby“. Opakovane tiež tvrdila, že obnovenie hospodárskych vzťahov s Moskvou a návrat k ruskému plynu sú kľúčové pre oživenie nemeckej ekonomiky.