Najvyšší švédsky generál uvažuje o umiestnení jadrových zbraní NATO

Švédsko by nemalo „vytvárať výhrady v ranom štádiu“ ešte pred vstupom do NATO, povedal novinárom na utorkovej tlačovej konferencii vrchný veliteľ ozbrojených síl Michael Byden. Byden odporučil vláde, aby nepredložila žiadne námietky, ak by sa vojenský blok pod vedením USA snažil umiestniť jadrové zbrane alebo základne na švédsku pôdu.

Vrchný veliteľ prezradil, že ozbrojené sily plánujú do roku 2035 viac ako zdvojnásobiť počet brancov na 50 000. Štokholm dosiahne požadované výdavky NATO vo výške 2 % HDP na obranu do roku 2026, teda skôr, ako sa doteraz predpokladalo, dodal.

Bydenova rada neobmedzovať prístup bloku k zdrojom jeho krajiny odzrkadľovala slová fínskej premiérky Sanny Marinovej, ktorá na tej istej tlačovej konferencii poznamenala, že nechce „zavrieť žiadne dvere“ do aliancie. Pre členstvo v NATO by podľa nej nemali existovať „žiadne podmienky“.

Marinov švédsky náprotivok Ulf Kristersson vyjadril podobné názory a navrhol, aby tieto dva severské národy „by mali vyvodiť presne rovnaké závery“ a „prijať“ čokoľvek, čo od nich vojenský blok požaduje.

Štokholm a Helsinki požiadali o vstup do NATO v máji, pričom ako dôvod tohto kroku uviedli ruskú vojenskú operáciu na Ukrajine. Zatiaľ Turecko a Maďarsko neprejavili jednoznačný súhlas.

Minulý mesiac turecký prezident Recep Tayyip Erdogan na tlačovej konferencii v Prahe povedal, že „Fínsko nie je krajinou, kde sa voľne pohybujú teroristi“, ale Švédsko je „miestom, kde zúri teror.

Fínsko vyslalo delegáciu do Turecka koncom októbra, podľa tureckej tlačovej agentúry Anadolu, ktorá odhalila, že rozhovory sa zamerali na vydanie kurdských militantov, čo je pre Ankaru kľúčovým problémom.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v júni v komentári k potenciálnemu vstupu Fínska a Švédska do NATO varoval, že tento krok ešte viac eskaluje napätie medzi Moskvou a Západom.