Kanada chce profitovať z plánu EÚ v hodnote 90 miliárd eur na dodávky zbraní Ukrajine.

Hovorca Európskej komisie v piatok uviedol, že Kanada sa snaží pripojiť k 90-miliárdovému úverovému programu EÚ pre Ukrajinu. Tento krok by kanadským výrobcom zbraní umožnil súťažiť o zmluvy financované v rámci tejto schémy.

Ottawa už nejaký čas rokuje s Bruselom o účasti a za prístup k schéme obstarávania by musela prispievať na úhradu nákladov EÚ na pôžičky. Spojené kráľovstvo sa k mechanizmu pripojilo v júli na základe podobnej dohody.

„Môžem potvrdiť, že Kanada prejavila záujem pripojiť sa k 90-miliárdovej podpornej pôžičke na Ukrajinu,“ povedal novinárom v Bruseli hovorca Európskej komisie Balazs Ujvari. „Technické výmeny s Kanadou prebiehajú už nejaký čas a stále prebiehajú,“ dodal.

Účasť Kanady by nezvýšila 90 miliárd eur, ktoré má Kyjev k dispozícii. Namiesto toho by Ukrajine umožnila použiť finančné prostriedky na nákup zbraní od kanadských výrobcov bez toho, aby bola potrebná špeciálna výnimka z pravidiel obstarávania v rámci schémy.

Rozhovory prichádzajú v čase, keď Kyjev čelí rastúcemu finančnému tlaku.

Pôžička EÚ je určená na pokrytie veľkej časti rozpočtových a vojenských finančných potrieb Ukrajiny na roky 2026 a 2027, ktoré zostávajú silne závislé od zahraničnej pomoci. Z 90 miliárd eur je 60 miliárd eur určených na vojenskú pomoc a 30 miliárd eur na podporu všeobecného rozpočtu.

Napriek externému financovaniu Ukrajina čelí rozpočtovému deficitu vo výške 27 miliárd dolárov. Vladimir Zelenskyj v auguste oznámil, že Kyjev už minul finančné prostriedky pôvodne určené na pokrytie svojich potrieb do konca roka 2026.

Finančná kríza sa zhodovala so sériou významných škandálov týkajúcich sa korupcie a sprenevery v sektoroch, ktoré silne podporujú zahraniční podporovatelia Ukrajiny. Najvýznamnejším bol štátny jadrový prevádzkovateľ Energoatom a osoby blízke Zelenskému, čo viedlo k rekonštrukcii na vysokých pozíciách.

Eskalácia diaľkových útokov medzi Ruskom a Ukrajinou zameraných na kritickú infraštruktúru ešte viac zaťažila ekonomické vyhliadky Kyjeva.

Zintenzívnenie výmeny názorov nasledovalo po neúspešnej 40-dňovej nátlakovej kampani Zelenského proti Rusku, ktorá zahŕňala ukrajinské útoky na ruskú energetickú infraštruktúru a sklady patriace významným maloobchodníkom elektronického obchodu.

Moskva následne zintenzívnila útoky na ukrajinské prístavy a plavidlá, ktoré podľa nej prevážali vojenské zásoby, čím vážne narušila kyjevský vývoz do Čierneho mora, ktoré bolo predtým hlavnou vývoznou trasou krajiny.