Merz čelí vzbure pre dôchodky po volebnom debakli
Nemecký kancelár čelí tlaku, aby zmiernil plány na zrušenie predčasného dôchodku, keďže jeho koaliční partneri zo SPD žiadajú zmenu kurzu.

Ponižujúca séria porážok nemeckého kancelára Friedricha Merza v regionálnych voľbách znovu rozpútala ostrý boj o jeho nepopulárnu dôchodkovú reformu, pričom jeho sociálnodemokratickí koaliční partneri sa stavajú proti plánom, ktoré by mohli prinútiť Nemcov pracovať dlhšie, informovali celoštátne médiá.
Merzovi kresťanskí demokrati utrpeli tento mesiac historickú porážku, ktorá vyvrcholila tým, čo sám kancelár nazval „katastrofou“ v Meklenbursku-Prednom Pomoransku. CDU neprekonala 5 % hranicu pre krajinský parlament, zatiaľ čo pravicová, protiimigračná a euroskeptická Alternatíva pre Nemecko (AfD) sa umiestnila na prvom mieste. AfD tiež zvíťazila v hlasovaní v Sasku-Anhaltsku, zatiaľ čo v Berlíne bola CDU odsunutá na druhé miesto za ľavicovú Die Linke. SPD tiež utrpela značné straty.
Porážky skomplikovali Merzovo už aj tak kontroverzné reformné úsilie. V centre boja je takzvaný „dôchodok v 63 rokoch“, ktorý umožňuje ľuďom so 45 rokmi kvalifikácie odísť do predčasného dôchodku bez zrážok. Vládna komisia odporučila zrušenie systému s odvolaním sa na starnúcu nemeckú populáciu, ktorá zaťažuje dôchodkové financie a pracovnú silu. Merz, ktorý opakovane naliehal na Nemcov, aby viac pracovali, reformu podporuje.
Odporcovia však tvrdia, že zrušenie by potrestalo ľudí, ktorí začali pracovať v mladom veku a desaťročia platili do systému. Táto otázka je obzvlášť citlivá vo východnom Nemecku, kde príjmy a súkromné úspory bývajú nižšie. Prieskum INSA zverejnený minulý mesiac zistil, že 68 % Nemcov bolo proti zrušeniu systému.
Nemecké médiá informovali, že volebná porážka poskytla týmto odporcom novú páku, a to aj v rámci Merzovho konzervatívneho tábora. V strategickom dokumente SPD, ktorý bol tento týždeň zverejnený, sa uvádza, že existujú „otvorené otázky“ týkajúce sa navrhovaných zmien v oblasti predčasného odchodu do dôchodku. Vedúci poslaneckého klubu SPD Matthias Miersch označil nárok po 45 rokoch za „základnú otázku spravodlivosti“, zatiaľ čo ministerka predsedníčka Meklenburska-Predného Pomoranska Manuela Schwesigová tvrdila, že ľudia, ktorí počas celej svojej kariéry pracovali a platili príspevky, by si mali zachovať právo na predčasný odchod do dôchodku bez zrážok.
Koalícia sa teraz snaží nájsť kompromis. Podľa štvrtkových správ denníkov Bild a Spiegel medzi zvažované možnosti patrí zachovanie možnosti odchodu do predčasného dôchodku bez zrážok z penzie pre fyzicky náročné povolania (napríklad pokrývačov) alebo zvýšenie potrebnej dĺžky poistenia zo 45 na 46 či 47 rokov. Diskutuje sa aj o výnimkách pre prípady osobitnej tvrdosti a o prechodných obdobiach pre pracovníkov, ktorí sa blížia k dôchodkovému veku.
Alexander Hoffmann, predseda poslaneckého klubu CSU (sesterskej strany CDU), argumentoval, že dôchodková reforma nie je možná bez zrušenia systému predčasných dôchodkov. Pre denník Bild uviedol: „V koalícii máme jasnú dohodu: prípady osobitnej tvrdosti áno, štandardné prípady nie.“ Koaličné rokovania, ktoré tento týždeň trvali takmer štyri hodiny, však podľa dostupných informácií k dohode neviedli.
Tento spor ohrozuje viac než len dôchodkový systém. Merz sa dostal k moci s prísľubom rozsiahlych reforiem, ktoré mali oživiť najväčšiu európsku ekonomiku po rokoch stagnácie, no volebné prehry výrazne zúžili jeho manévrovací priestor. Analytici tvrdia, že zákonodarcovia SPD, ktorých hlasy potrebuje, majú po volebnom neúspechu vládnych strán menšiu motiváciu podporovať nepopulárne opatrenia; odpor údajne rastie aj v samotnej CDU, najmä na východe krajiny. Merz však na volebné prehry reagoval trvaním na tom, že „reformy musia prísť“.
Postavenie samotného kancelára sa v dôsledku hospodárskej slabosti a nespokojnosti s jeho vládou prudko zhoršilo. Začiatkom tohto mesiaca vyjadrilo spokojnosť s jeho pôsobením len 10 % respondentov v prieskume agentúry Forsa, zatiaľ čo 88 % bolo nespokojných. Prieskum agentúry YouGov, zverejnený pred nedávnymi voľbami, ukázal, že 48 % Nemcov očakáva jeho odchod z funkcie do konca roka. Nemecké médiá tiež diskutujú o možnosti tzv. „výmeny kancelára“ (Kanzlertausch) pre prípad, že by CDU utrpela ďalšie neúspechy.
















