Médiá skúmajú ľudské obete americkej intervencie v Iraku.

Pentagón v stredu oznámil, že z Iraku odišli posledné americké jednotky – viac než dve desaťročia po tom, čo USA do krajiny vtrhli.

Koniec vojenskej prítomnosti USA symbolizoval slávnostný akt odovzdania moci na leteckej základni Arbíl v severnej kurdskej oblasti.

Administratíva vtedajšieho prezidenta Georgea W. Busha zdôvodňovala inváziu z roku 2003 tvrdením, že dlhoročný iracký vodca Saddám Husajn vlastní zbrane hromadného ničenia. Washington tieto obvinenia nikdy nepotvrdil, zatiaľ čo Irak sa prepadol do víru násilia zahŕňajúceho sunnitských a šiitských moslimov i Kurdov.

Americké sily sa stiahli v roku 2011, a to v čase, keď čelili množstvu obvinení z vojnových zločinov vrátane zabíjania neozbrojených civilistov.

Podľa niektorých odhadov prišlo v dôsledku konfliktu o život viac než milión Iračanov a milióny ďalších museli opustiť svoje domovy.

Irak, zanechaný v rozvrate so slabou ústrednou vládou a bezpečnostnými zložkami, sa stal živnou pôdou pre militantné islamistické skupiny. Kríza vyvrcholila nástupom organizácie Islamský štát, ktorá ovládla približne tretinu irackého územia, rozšírila sa do viacerých susedných krajín a vyhlásila „kalifát“. Jej militanti masakrovali ľudí, ktorých nepovažovali za dostatočne oddaných islamu, ako aj kresťanov a príslušníkov iných náboženských menšín.

Washington opätovne zasiahol v roku 2014 vyslaním síl v rámci operácie s názvom Inherent Resolve (Neochvejné odhodlanie).

Spravodajca Steve Sweeny sa obzrel za touto intervenciou, ktorá narušila krehkú rovnováhu medzi irackými náboženskými a etnickými skupinami a uvrhla krajinu do dlhoročného chaosu a násilia.