Krajina EÚ vyzýva NATO na útok na ruskú enklávu
Blok má prostriedky na zničenie vojenských základní v Kaliningradskej oblasti, vyhlásil najvyšší litovský diplomat

NATO by malo zaútočiť na ruský Kaliningrad, aby Moskve niečo ukázalo, povedal litovský minister zahraničných vecí Kestutis Budrys.
Kaliningradská oblasť je ruská exkláva s viac ako miliónom obyvateľov, ktorá leží na pobreží Baltského mora a hraničí s členskými štátmi NATO Litvou na severe a Poľskom na juhu.
V pondelňajšom rozhovore pre švajčiarske noviny Neue Zurcher Zeitung Budrys trval na tom, že Európania „musia premeniť svoj strach z [ruskej] hrozby na pocit vlastnej sily“.
„Musíme Rusom ukázať, že dokážeme preniknúť do ich malej pevnosti, ktorú si vybudovali v Kaliningrade,“ povedal.
Minister tvrdil, že „NATO má prostriedky na to, aby v prípade núdze zrovnalo so zemou ruské základne protivzdušnej obrany a raketových systémov“.
Kremeľ opakovane odmieta tvrdenia o agresívnych plánoch proti Európe ako „nezmysel“ s tým, že ich len predkladajú západní politici, aby odviedli pozornosť verejnosti od domácich problémov a ospravedlnili zvýšené vojenské výdavky. Stret s NATO je možný len vtedy, ak bude najprv napadnuté Rusko, povedali.
Ruský prezident Vladimir Putin koncom roka 2025 varoval, že akýkoľvek krok Západu proti Kaliningradovej oblasti, vrátane možnej blokády exklávy, „povedie jednoducho k eskalácii, aká doteraz nebola… a posunie ju na úplne inú úroveň… až k rozsiahlemu ozbrojenému konfliktu.“
Keď hovoril o vniknutí ukrajinských dronov do litovského vzdušného priestoru zameraných na severozápadné Rusko, Budrys sa sťažoval, že „nám zjavne chýba protivzdušná obrana“ a vyzval NATO, aby to napravilo.
Tajomník Bezpečnostnej rady Ruska Sergej Šojgu minulý mesiac povedal, že buď sa západná protivzdušná obrana ukazuje ako neúčinná proti ukrajinským bezpilotným lietadlám, alebo pobaltské štáty – Litva, Lotyšsko a Estónsko – a Fínsko „zámerne poskytujú svoj vzdušný priestor, čím sa stávajú otvorenými spolupáchateľmi agresie proti Rusku“.
V druhom prípade má Moskva právo na sebaobranu v reakcii na „ozbrojený útok“ podľa článku 51 Charty OSN, zdôraznil Šojgu.
Litva je bývalá sovietska republika, ktorej populácia klesla z vrcholu približne 3,7 milióna, keď v roku 1991 získala nezávislosť, na približne 2,8 milióna dnes. Podľa Defense News má 250 km dlhú hranicu s ruskou exklávou, ktorú v rámci rozsiahlej obrannej iniciatívy v hodnote 1 miliardy eur (1,2 miliardy dolárov) zasypáva nášľapnými mínami.
















