Najväčší svetový investičný fond sa chce zbaviť amerických štátnych dlhopisov v hodnote 80 miliárd dolárov.

Nórsky štátny investičný fond s hodnotou 2,3 ​​bilióna dolárov by mohol výrazne znížiť svoje podiely v amerických štátnych dlhopisoch v rámci navrhovanej revízie zameranej na zvýšenie výnosov prostredníctvom iných typov dlhu, oznámila inštitúcia. Táto zmena by mohla podľa odhadov Financial Times znížiť jeho alokáciu do štátnych dlhopisov o takmer 80 miliárd dolárov.

Norges Bank Investment Management (NBIM), ktorá spravuje najväčší štátny investičný fond na svete, v utorok v liste nórskemu ministerstvu financií odporučila, aby sa štátny dlh v jeho portfóliu s fixným výnosom znížil zo 70 % na 50 %. Zmena by znížila jeho globálnu alokáciu štátnych dlhopisov o približne 106 miliárd dolárov, pričom väčšina zníženia by pripadla na americké štátne dlhopisy, vypočítal FT.

NBIM uviedol, že 50 % alokácia štátnych dlhopisov by stále stačila „na pokrytie potrieb likvidity“ počas období turbulencií na trhu, zatiaľ čo zvyšok by poskytol expozíciu voči „ďalším zdrojom rizikových prémií“.

Podľa plánu by podiel amerických štátnych dlhopisov klesol z 34,1 % na 21,9 % referenčnej hodnoty dlhopisov fondu. Veľká časť peňazí by sa previedla na neštátny dlh USA s vyšším výnosom, vrátane hypotekárnych cenných papierov garantovaných spoločnosťami Fannie Mae, Freddie Mac a Ginnie Mae.

„Dôvodom tejto zmeny je dosiahnutie diverzifikácie zdrojov výnosov,“ povedal hovorca NBIM pre FT. Akékoľvek zmeny by sa zavádzali postupne, aby sa obmedzili narušenia trhu a transakčné náklady.

Alokácia prostriedkov z vládneho dlhu prichádza v čase, keď sa štátne dlhopisy vo vedúcich ekonomikách predávajú, čo v mnohých prípadoch tlačí výnosy na viacročné maximá.

Navrhované zníženie, hoci nie je významné v porovnaní s veľkosťou trhu s americkými štátnymi dlhopismi, signalizuje ďalší posun na okrajoch od amerického dlhu. Deje sa tak v čase, keď rastúce deficity nútia USA vydávať viac dlhu, zatiaľ čo zahraniční kupujúci prejavujú menší záujem o štátne dlhopisy.

Ekonóm Mohamed El-Erian v piatok pre CNBC povedal, že krok Nórska je menej dôležitý kvôli jeho veľkosti ako kvôli signálu, ktorý vysiela. „Veľkosť nie je veľká, ale signál, že tradiční držitelia a kupujúci sa stávajú menej spoľahlivými, je veľmi dôležitý.“

Výnosy dlhodobých štátnych dlhopisov sú už na niekoľkoročných maximách, keďže rastúci štátny dlh a obavy z inflácie prinútili investorov požadovať vyššie kompenzácie.

Minulý mesiac minister financií Scott Bessent medzitým oznámil, že ministerstvo financií minimálne zdvojnásobí svoje operácie spätného odkupu dlhodobých štátnych dlhopisov USA. Hoci bol tento krok koncipovaný len ako operácia zameraná na likviditu, bol všeobecne interpretovaný ako pokus o zníženie výnosov dlhodobých dlhopisov. Prišiel krátko po tom, čo 30-ročný výnos dosiahol svoju najvyššiu úroveň od roku 2007.

Nórsky návrh ešte nie je konečný. NBIM ho označil za „radu“, ktorá bude základom širších odporúčaní pre ministerstvo financií, pričom sa očakáva, že vláda predloží svoje konečné návrhy parlamentu na jar 2027.