Izraelská genocída v Gaze sa nikdy neskončila – komisia OSN

Vyšetrovacia komisia OSN dospela k záveru, že Izrael pokračuje v páchaní „genocídy“ v Pásme Gazy, a to aj napriek prímeriu sprostredkovanému USA v minulom roku. Zároveň sa na okupovanom Západnom brehu dopúšťa zločinov proti ľudskosti.

Prímerie z 10. októbra 2025 malo ukončiť izraelskú ofenzívu v Pásme Gazy, ktorá bola spustená po útoku vedenom hnutím Hamas zo 7. októbra 2023. Pri tomto útoku zahynulo približne 1 200 ľudí a zhruba 250 osôb bolo zajatých ako rukojemníci. Odvetná kampaň si vyžiadala životy desiatok tisíc Palestínčanov a spôsobila vysídlenie väčšiny obyvateľstva Pásma Gazy. Izrael však v útokoch pokračuje a obviňuje Hamas z porušovania prímeria.

Vyšetrovacia komisia OSN v správe zverejnenej v pondelok obvinila izraelské sily, že zámerne útočia na palestínskych civilistov vrátane detí, pričom uplatňujú „diskriminačné“ pravidlá vedenia boja a konajú takmer úplne beztrestne.

Podľa správy si izraelské útoky v Pásme Gazy od uzavretia prímeria do 30. septembra vyžiadali životy 1 431 Palestínčanov, medzi ktorými bolo 300 detí a 130 žien. Na Západnom brehu, vrátane východného Jeruzalema, izraelské sily od októbra 2023 zabili 1 080 Palestínčanov a zranili 10 940 ďalších. Celkový počet palestínskych obetí na okupovaných územiach podľa správy presiahol 75 000, pričom medzi nimi je najmenej 21 500 detí a 11 000 žien.

„Zatiaľ čo izraelské úrady a bezpečnostné zložky pokračujú v páchaní genocídy v Pásme Gazy, situácia na Západnom brehu sa drasticky zhoršila,“ uviedla komisia. Vojenské operácie a násilie zo strany osadníkov označila za „rozsiahly a systematický útok“ na civilistov. Komisia taktiež zdokumentovala prípady znásilnení, mučenia a sexuálneho násilia, ktorých cieľom je „rozvrátiť, vyhnať, ponížiť a podmaniť si“ Palestínčanov.

Tieto zistenia nadväzujú na pôvodný záver komisie zo septembra 2025, podľa ktorého sa Izrael dopúšťa genocídy na Palestínčanoch. Komisia v tejto súvislosti poukázala na štyri z piatich činov definovaných ako genocída v Dohovore o zabránení a trestaní zločinu genocídy z roku 1948. Medzinárodné organizácie vrátane izraelských skupín pre ľudské práva B’Tselem a Physicians for Human Rights-Izrael tiež obvinili Izrael z genocídy.

Izrael popiera

Izrael odmietol obvinenia z genocídy a vojnových zločinov. V reakcii na novú správu jeho ženevská misia požadovala rozpustenie komisie OSN a obvinila ju z „dezinformačnej kampane na démonizáciu štátu Izrael a vykreslenie jeho samotnej existencie ako zločinu“. Veľvyslanec Daniel Meron povedal, že panel sa snaží „podkopať legitimitu Izraela a poprieť jeho základné právo na existenciu a obranu“.

Medzitým členovia koalície premiéra Benjamina Netanjahua vyzvali na rozšírenie kontroly nad palestínskym územím. Začiatkom tohto mesiaca minister financií Becalel Smotrich vyzval Izrael, aby obsadil Gazu a spustil podobnú operáciu na Západnom brehu Jordánu.

„Áno, musíme napríklad vyhladiť Gazu. Nie spáchať genocídu, nedajbože,“ povedal a enklávu nazval „teroristickým subjektom s 1,8 miliónmi nacistov“ vychovaných k nenávisti voči Izraelu.

Čo sa stalo s prímerím?

Viac ako rok po nadobudnutí platnosti prímeria zostáva jeho ďalšia fáza – rekonštrukcia, opatrenia na riadenie a ďalšie sťahovanie izraelských vojsk – v otázke odzbrojenia Hamasu zablokovaná.

Hamas vyhlásil, že sa nevzdá svojich zbraní bez úplného stiahnutia Izraela a ukončenia útokov. Netanjahu požadoval úplné odzbrojenie a demontáž infraštruktúry Hamasu pred ďalším sťahovaním.

Premiér tiež uznal rozšírenie vojenskej kontroly za pôvodnú Žltú líniu, ktorá pôvodne nechala Izrael držať okolo 53 % Gazy. Keďže izraelské sily teraz kontrolujú viac ako 60 %, Netanjahu nariadil armáde, aby túto kontrolu rozšírila na 70 %.

Netanjahu čelí volebnému zúčtovaniu

Správa OSN prišla v predvečer prvých parlamentných volieb v Izraeli od útoku 7. októbra 2023, pričom Netanjahu čelí rastúcej kontrole kvôli bezpečnostným zlyhaniam, rozširujúcemu sa regionálnemu konfliktu a právnym problémom.

Za posledné tri roky sa izraelská ofenzíva v Gaze rozšírila do bojov s Hizballáhom v Libanone a priamych vojenských stretov s Iránom. Netanjahu tiež čelil obvineniam, že dostal predbežné varovania pred útokom Hamasu, čo jeho kancelária popiera. Čelí tiež súdnemu procesu pre korupciu a zatykaču Medzinárodného trestného súdu v súvislosti s údajnými vojnovými zločinmi a zločinmi proti ľudskosti v Pásme Gazy, čo ešte viac zvyšuje tlak na jeho snahu udržať si moc.

Posledné prieskumy naznačujú tesný súboj medzi Netanjahuovou stranou Likud a centristickou stranou Jašar, ktorú vedie bývalý náčelník generálneho štábu Gadi Eisenkot. Podľa odhadov by mali získať 18 až 30, respektíve 21 až 23 kresiel. Ani jeden z blokov nemá istých 61 kresiel potrebných na získanie väčšiny v 120-člennom Knesete.