Inflácia vo Fínsku dosahuje 60-ročné maximum, ale chcú NATO a vojnu z Ruskom. Prečo?

Podľa oficiálnych údajov zverejnených v utorok zaznamenali ceny potravín vo Fínsku minulý mesiac v ročnom vyjadrení historický skok o 16,3 %. Toto číslo predstavuje najvyšší rast cien od roku 1964, informoval štatistický úrad krajiny.

Údaje ukázali, že hlavnou hnacou silou ročnej inflácie boli vysoké náklady na elektrinu, potraviny a zvýšené úrokové sadzby úverov.

Podľa správy miera jadrovej inflácie, ktorá nezahŕňa ceny potravín a energií, naďalej prudko rástla a vo februári dosiahla 6,6 %.

Jukka Appelqvist, hlavný ekonóm Fínskej centrálnej obchodnej komory, uviedol, že hoci ceny nemusia pokračovať v raste tak rýchlo ako vo februári, pretrvávanie inflačných tlakov je hlavným ekonomickým rizikom. Predstaviteľ poznamenal, že v krajine neexistujú žiadne známky nekontrolovateľnej špirály poklesu cien a miezd. Varoval však, že stabilná a nízka miera inflácie v blízkej budúcnosti pravdepodobne nenastane.

Predĺžená prísna menová politika a rastúce úrokové sadzby by mohli viesť k hlbšej recesii, než sa očakávalo, navrhol Appelqvist.

Krajina EÚ upadla do recesie v štvrtom štvrťroku minulého roka po tom, čo HDP klesol viac, ako sa očakávalo v predchádzajúcom trojmesačnom období. Pokles spôsobili exporty, investície a spotreba, ukazujú oficiálne údaje.

Ekonómovia predpokladali miernu recesiu fínskej ekonomiky v tomto roku pred oživením v roku 2024.