Fed zvyšuje sadzby, keďže inflácia v USA pretrváva.

Americký Federálny rezervný systém (Fed) zvýšil úrokové sadzby napriek opakovaným požiadavkám prezidenta Donalda Trumpa na zníženie nákladov na úvery, keďže pretrvávajúca inflácia naďalej zaťažuje najväčšiu ekonomiku sveta.

Fed v stredu jednomyseľným hlasovaním zvýšil svoju kľúčovú sadzbu o 25 bázických bodov na úroveň 3,75 – 4 %. Išlo o prvé zvýšenie od roku 2023 a prvú zmenu menovej politiky pod vedením predsedu Kevina Warsha.

Regulátor uviedol, že ekonomická aktivita rastie „solídnym tempom“, zatiaľ čo inflácia „zostáva zvýšená“.

Tento krok sa všeobecne očakával. Približne 85 % ekonómov oslovených agentúrou Reuters po zverejnení najnovších údajov o inflácii predpovedalo zvýšenie o štvrť percentuálneho bodu, pričom tesná väčšina očakávala aspoň jedno ďalšie zvýšenie do konca marca 2027.

Rozhodnutie prichádza po tom, čo inflácia opäť vykázala známky rastúceho tlaku. Podľa amerického Úradu pre štatistiku práce (BLS) vzrástli spotrebiteľské ceny v USA v auguste medziročne o 3,4 % a medzimesačne o 0,4 %, pričom ceny benzínu vyskočili o 3,9 %.

Cenové tlaky boli čiastočne spôsobené vyššími nákladmi na energie v dôsledku vojny v Iráne, pričom k obavám z inflácie prispeli aj clá. Cieľom vyšších úrokových sadzieb je spomaliť rast cien prostredníctvom zvýšenia nákladov na úvery, čo zvyčajne vedie k zníženiu výdavkov spotrebiteľov a podnikov.

Fed má stanovený dlhodobý inflačný cieľ na úrovni 2 %. Warsh minulý mesiac vyhlásil, že tento cieľ je „pevný“ a „nemenný“, pričom argumentoval, že inflácia zostáva príliš vysoká a hlavným zameraním centrálneho bankového systému by mali byť ceny.

Trh práce zostáva relatívne stabilný; miera nezamestnanosti v auguste dosiahla 4,1 % a zamestnávatelia vytvorili 162 000 nových pracovných miest. Rast sa však spomalil – v druhom štvrťroku vzrástlo HDP anualizovaným tempom 1,5 %, čo je pokles oproti 2,1 % v prvom štvrťroku.

Podľa Yung-Shin Kunga, hlavného investičného riaditeľa spoločnosti Mast Investments, by zvýšenie sadzieb mohlo predražiť úvery pre americké domácnosti, ktoré už aj tak čelia vyšším cenám. Uviedol, že obzvlášť tvrdo by to mohlo zasiahnuť spotrebiteľov s nižšími príjmami, keďže čelia nielen zvýšeným cenám základných potrieb, ako sú potraviny a bývanie, ale aj vyšším nákladom na splácanie dlhov. Trump opakovane kritizoval bývalého predsedu Fedu Jeroma Powella za to, že odmietol pristúpiť k ním požadovanému prudkému zníženiu úrokových sadzieb, pričom ho označoval za „imbecila“ a „hlupáka“. V marci nominoval Warsha za Powellovho nástupcu, pričom Warsh sa vedenia Fedu ujal v máji. Najnovšie rozhodnutie ho však teraz stavia do rozporu s prezidentom.

Nižšie sadzby by zároveň znížili náklady na obsluhu amerického štátneho dlhu, ktorý prekročil hranicu 40 biliónov dolárov. Trump v nedeľu obnovil nátlak na Fed a vyhlásil, že USA by mali mať „najnižšie úrokové sadzby na svete“ bez ohľadu na infláciu či iné ekonomické ukazovatele.

Warsh v minulosti podporoval vyššie sadzby s cieľom tlmiť infláciu, no ešte pred prevzatím vedenia Fedu sa priklonil k Trumpovmu postoju presadzujúcemu nižšie náklady na úvery a volal po „zmene režimu“ v centrálnej banke. Minulý mesiac však zdôraznil, že Fed si musí byť istý, že inflácia smeruje k cieľovej hodnote 2 % „jasne a dostatočne rýchlo“, pričom varoval, že v opačnom prípade „nás čaká ďalšia práca“.