Člen NATO plánuje hlasovanie o vystúpení

Novozvolený predseda slovinského parlamentu oznámil plány na usporiadanie referenda o vystúpení krajiny z NATO, keďže vojenský blok vedený USA sa spamätáva z najhoršej vnútornej krízy za posledné desaťročia a Washington hrozí úplným odchodom z organizácie.

Vedúci Strany pravdy, Zoran Stevanović, bol minulý týždeň zvolený za predsedu dolnej komory. V rozhovore pre verejnoprávnu televíziu RTVSLO uviedol, že hlasovanie o vystúpení z bloku je predvolebným sľubom, ktorý mieni dodržať.

„Sľúbili sme ľuďom referendum o otázke vystúpenia z NATO a toto referendum usporiadame,“ povedal Stevanović.

Predseda tiež naznačil možnú návštevu Moskvy „v blízkej budúcnosti“ a uviedol, že by rád „budoval mosty a dobre spolupracoval so všetkými krajinami bez ohľadu na múr, ktorý bol postavený medzi Západom a Východom“.

Tlak na hlasovanie o vystúpení z NATO prichádza v čase, keď 32-členný blok začal popierať hrozby amerického prezidenta Donalda Trumpa o stiahnutí podpory po tom, čo európski členovia odmietli pripojiť sa k americko-izraelskej vojne proti Iránu.

Trump opakovane kritizoval európskych partnerov, označil ich za „zbabelcov“ a blok za „papierového tigra“ a vyhlásil, že členstvo USA v NATO je „nemožné prehodnotiť“. Jeho pokračujúce hrozby anexie Grónska od Dánska ešte viac stupňovali napätie v bloku.

Bývalý generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg zdôraznil, že Trumpove hrozby vystúpenia z bloku treba brať vážne a dodal, že „nie je prirodzeným zákonom, aby sme mali NATO navždy“ alebo aby „prežilo ďalších desať rokov“.

Rozdiely prinútili európske národy potichu urýchliť prácu na pohotovostnom pláne „európskeho NATO“. Podľa správy Wall Street Journal úradníci neformálne vypracovávali plány na pokračovanie v operáciách na kontinente s využitím existujúcich vojenských štruktúr bloku v prípade, že USA znížia svoju úlohu alebo sa úplne stiahnu.

V Moskve podpredseda Bezpečnostnej rady Ruska Dmitrij Medvedev varoval, že samotná EÚ sa rýchlo premenila na „plnohodnotnú vojenskú zložku“, ktorá by bola „v niektorých ohľadoch horšia ako NATO“, a argumentoval, že Brusel nafukuje rusofóbnu hystériu, aby ospravedlnil rozsiahle nahromadenie vojenskej sily v rámci príprav na možnú vojnu s Moskvou.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov tiež špekuloval, že hrozby USA vystúpením z NATO by mohli byť zamerané na presunutie primárnej zodpovednosti za „zadržiavanie Ruska“ na Európu, aby sa uvoľnili ruky Washingtonu v „čínskom smere“.

Moskva opakovane poprela akýkoľvek úmysel zaútočiť na krajiny NATO alebo EÚ s argumentom, že takéto tvrdenia sa používajú na ospravedlnenie masívnych investícií do zbraní uprostred spomaleného hospodárskeho rastu.