Analytici varujú pred krehkými základmi dohody medzi USA a Iránom, z ktorej má najväčší úžitok Irak

Politickí aktéri v Bagdade a v celom regióne sa predbiehajú v hodnotení potenciálnych dôsledkov nedávno oznámenej dohody medzi USA a Iránom, ale vyhliadky v Bagdade zostávajú zmiešané a vyvažujú nádeje na úžitok z možného uvoľnenia napätia s opatrnosťou ohľadom toho, či dohoda vydrží, alebo bude čeliť výzvam v prvom regionálnom teste.

Neistotu zhoršuje aj zložitá politická, bezpečnostná a ekonomická situácia v Iraku. Krajina je naďalej hlboko ovplyvnená zmenami vo vzťahoch medzi Washingtonom a Teheránom, keďže prekrývajúce sa regionálne a medzinárodné záujmy formujú jej stabilitu, mocenskú dynamiku, energetický sektor a obchodné trasy.

Podľa predbežných oznámení dohoda medzi USA a Iránom, ktorú sprostredkoval Pakistan, zahŕňa zastavenie vojenských operácií v celom regióne vrátane Libanonu, znovuotvorenie Hormuzského prielivu pre medzinárodnú lodnú dopravu, zrušenie iránskej námornej blokády a začatie jadrových rokovaní do 60 dní.

Hoci podrobnosti o implementácii zostávajú neúplné, oznámenie už začalo formovať očakávania trhu a regionálne výpočty, čo signalizuje, že jeho vplyv sa pravdepodobne rozšíri aj za hranice Washingtonu a Teheránu do krajín ako Irak.

Imad Al-Musafir, politický analytik blízky Irackému koordinačnému rámcu, koalícii prevažne šiitských politických strán, povedal, že akákoľvek eskalácia alebo stabilita v regióne priamo ovplyvňuje Irak kvôli jeho rozsiahlym politickým a ekonomickým väzbám so susednými krajinami.

„Iracký politický rozhodovateľ potrebuje jasnú víziu o vývoji v regióne,“ povedal Al-Musafir pre Shafaq News a dodal, že Irak ju musí využiť spôsobom, ktorý slúži jeho záujmom bez toho, aby ohrozil národné princípy a konštanty.

V rozhovore pre médiá Ihsan Al-Shammari, profesor strategických a medzinárodných štúdií na Bagdadskej univerzite a vedúci Centra politického myslenia, poznamenal, že Irak by mohol patriť medzi krajiny, ktoré by najviac profitovali z ukončenia nepriateľstva medzi Washingtonom a Teheránom.

Al-Shammari zdôraznil, že Irak značne utrpel vojenskú konfrontáciu a jej politické, diplomatické a ekonomické dôsledky. Dohoda podľa neho predstavuje príležitosť pre vládu premiéra Alího Al-Zaidiho reorganizovať priority, najmä na politickej úrovni, prostredníctvom plánu štátnej reformy, inštitucionálneho rozvoja a národného projektu.

Z ekonomického hľadiska Al-Shammari poznamenal, že predchádzajúce napätie, najmä tie, ktoré sa týkali Hormuzského prielivu, ovplyvnili príjmy Iraku z ropy. Poznamenal však, že Irak by mal vo väčšej miere využiť súčasné uvoľnenie napätia diverzifikáciou exportných trás cez Saudskú Arábiu, Jordánsko, Sýriu a Turecko.

„Takéto opatrenia by mohli Iraku umožniť vyvážať ďalších 1,4 až 1,5 milióna barelov ropy denne. Nejde len o zvýšenie príjmov, ale aj o reštrukturalizáciu hospodárstva v reakcii na ponaučenia z nedávneho konfliktu.“

Pokiaľ ide o bezpečnosť, Al-Shammari povedal, že dohoda by mohla posilniť úsilie o zaradenie všetkých zbraní pod štátnu kontrolu. „Neexistuje žiadne opodstatnenie pre existenciu zbraní mimo štátneho rámca,“ naznačil a naznačil, že vláda by mohla byť povzbudená k tomu, aby sa zaoberala otázkou ozbrojených frakcií v rámci širších dohôd týkajúcich sa Teheránu.

Al-Shammari tiež vysvetlil, že Irak by sa mal posunúť „nad rámec tradičných prístupov“, ak chce maximalizovať výhody dohody a obnoviť vzťahy so Spojenými štátmi aj krajinami Perzského zálivu.

Napriek pozitívnej atmosfére okolo oznámenia, Haitham Numaan, profesor politológie na Univerzite v Exeteri v Spojenom kráľovstve, naliehal na opatrnosť pri posudzovaní jej dôsledkov. Médiám povedal, že stále nie je jasné, aká trvalá bude dohoda alebo či sa dá premeniť na trvalú realitu, a dodal, že „dohoda zostáva krehká a chýba jej jasnosť“.

Al-Heeti poukázal na to, že je príliš skoro na vyvodenie pevných záverov o jej vplyve na Irak, či už pozitívnom alebo negatívnom, a objasnil, že ďalšiu fázu budú formovať nielen vzťahy medzi USA a Iránom, „ale aj americká úloha v Iraku a reakcia irackých politických síl na tieto zmeny uprostred pretrvávajúcich ekonomických tlakov“.

Agenda USA, ktorú dohliada vyslanec amerického prezidenta pre Sýriu a Irak Tom Barrack, by sa mohla ukázať ako vplyvnejšia ako širší vzťah medzi USA a Iránom, pričom budúci vývoj bude vo veľkej miere závisieť od politiky Washingtonu a Barrackových plánov.

Politický publicista a analytik Ali Al-Baydar zhodnotil, že dohoda by mohla Iraku poskytnúť príležitosť, ktorá sa pri efektívnom riadení môže zmeniť na trvalú výhodu, a Bagdad by mohol patriť medzi krajiny regiónu, ktoré by dohoda najviac pozitívne ovplyvnila, a to vďaka svojej geopolitickej polohe a vzťahom so všetkými zúčastnenými stranami.

Odhadoval, že vývoj od 7. októbra 2023 vystavil Irak súčasnému tlaku zo strany Spojených štátov aj Iránu, čo vytvorilo politickú neistotu a súperiace lojality. „Akékoľvek zníženie napätia by mohlo pomôcť zmierniť domácu polarizáciu a politické rozpory.“

Z ekonomického hľadiska politický analytik očakával väčšiu stabilitu, ktorá by zlepšila investičnú klímu a posilnila dôveru v irackú ekonomiku. Z bezpečnostného hľadiska predpovedal, že dohoda by mohla znížiť recipročné útoky a obmedziť využívanie irackého územia ako arény pre regionálnu konfrontáciu, „čo by bezpečnostným silám umožnilo viac sa zamerať na priority, ako je boj proti terorizmu.“