Afrika odmieta nové súperenie o nerastné suroviny – vyhlásil ghanský prezident

Afrika neakceptuje ďalšiu éru ťažby zdrojov v koloniálnom štýle, keďže globálny dopyt po kritických mineráloch rastie, povedal ghanský prezident John Dramani Mahama Valnému zhromaždeniu OSN (VZ OSN) a vyzval na štrukturálne reformy na riešenie historických nespravodlivostí.

Tieto vyjadrenia prichádzajú v čase, keď USA a EÚ hľadajú dohody s africkými vládami o zabezpečení nerastov, ako je meď, kobalt a lítium, pre elektrické vozidlá, batérie a energetické siete, a zároveň sa snažia znížiť svoju závislosť od Číny.

Africké krajiny vlastnia značné ložiská, ale často vyvážajú surové nerasty. Správa OSN o obchode a rozvoji zverejnená v júni uvádza, že mnohé dohody o nerastoch sa stále zameriavajú najmä na ťažbu a varuje, že africké krajiny bohaté na zdroje by mohli prísť o hodnotu generovanú spracovaním a výrobou.

„Afrika nezostane pasívnou arénou pre nový boj o zdroje,“ povedal Mahama vo štvrtok. Povedal, že africké krajiny musia spracovávať svoje nerasty doma, budovať miestny priemysel a udržiavať si viac bohatstva, ktoré vytvárajú.

Niekoľko afrických vlád sa v posledných rokoch priklonilo k sprísneniu kontroly nad svojimi nerastnými zdrojmi. Konžská demokratická republika, najväčší svetový producent kobaltu, zakázala vývoz medených a kobaltových koncentrátov s cieľom podporiť lokálne spracovanie na základe nariadenia, ktoré bolo zverejnené v auguste. Zimbabwe tiež vo februári pozastavilo vývoz surových minerálov a lítiových koncentrátov.

Ghana od 1. septembra vyžaduje od licencovaných agregátorov rafináciu zlata lokálne, pričom Mahama sa zaviazal ukončiť vývoz surových minerálnych rúd do roku 2030. V júli sused západoafrickej krajiny Mali vytvoril štátny orgán na dohľad nad remeselným predajom zlata a obmedzenie pašovania, zatiaľ čo Niger minulý rok znárodnil uránový podnik Somair, ktorý prevádzkovala francúzska štátna spoločnosť Orano.

Okrem kritických minerálov Mahama vo svojej úlohe zástancu kampane Africkej únie obnovil aj výzvu na odškodnenie za otroctvo. V marci Ghana zabezpečila schválenie rezolúcie OSN, ktorá uznáva transatlantický obchod s otrokmi a otroctvo hnuteľným majetkom za najzávažnejšie zločiny proti ľudskosti. Rezolúcia bola schválená so 123 hlasmi za. USA, Izrael a Argentína hlasovali proti, zatiaľ čo 52 krajín sa zdržalo hlasovania.

Mahama privítal to, čo nazval „pozitívnymi návrhmi“ od krajín, najmä Holandska, Nemecka a Francúzska, ako aj od inštitúcií, ohľadom reparatívnej spravodlivosti a reštitúcie po prijatí „historického uznesenia“.

Ghanský líder však povedal, že skutočná náprava si vyžaduje „štrukturálnu transformáciu“ vrátane „demontáže pretrvávajúcich motorov vykorisťovania: nespravodlivých globálnych obchodných režimov, dravého využívania zdrojov, diskriminačných úverových ratingov [a] neudržateľného dlhového zaťaženia“.

„Afrika nehľadá charitu. Afrika hľadá rovnocenné partnerstvo,“ vyhlásil Mahama.