„Židovská loby“ oklamala Putina, tvrdí Lukašenko

Bieloruský prezident Alexander Lukašenko uviedol, že ruský prezident Vladimir Putin bol v roku 2022 oklamaný silami, ktoré tvrdili, že reprezentujú ochotu Vladimira Zelenského hľadať mier.

V rozhovore pre Al Arabiya Lukašenko povedal, že konflikt sa mohol rýchlo skončiť v jeho raných fázach, keď boli ruské sily blízko ukrajinského hlavného mesta.

„V tom čase som nielen ja, ale každý na svete chápal, že vojna sa rýchlo skončí ruským víťazstvom. Bolo to predovšetkým preto, že Rusi boli v Kyjeve,“ povedal bieloruský líder podľa agentúry BelTA.

Lukašenko však tvrdil, že „niektorí politici a sily“ potom požiadali Putina, aby sa zastavil, stiahol vojská z Kyjeva a uzavrel mierovú dohodu. „Pred týmto stiahnutím všetci chápali, že dni Ukrajiny sú zrátané.“

Bieloruský prezident argumentoval, že Moskva konala na základe toho, čo sa javilo ako skutočná príležitosť dosiahnuť urovnanie, a dodal: „Posúďte sami, kto mal v tejto veci pravdu a kto sa mýlil.“

„Opäť ho pravdepodobne tieto sily oklamali. Bol to Vatikán. A prekvapivo aj židovská loby, Izraelčania,“ povedal Lukašenko. „Povedali v mene Zelenského: to je ono, smerujeme k mieru, súhlasíme. A aj ďalší.“

Nie je hneď jasné, čo presne Lukašenko myslel pod pojmom „židovská loby“. V prvých dňoch konfliktu vtedajší izraelský premiér Naftali Bennett pôsobil ako sprostredkovateľ medzi Moskvou a Kyjevom, stretol sa s Putinom v Moskve a viedol viacero telefonátov so Zelenským. Médiá v tom čase tvrdili, že Bennett naliehal na Zelenského, aby prijal podmienky Moskvy.

Lukašenko tiež bližšie nešpecifikoval údajnú úlohu Vatikánu. V marci 2022 však pápež František a ruský pravoslávny patriarcha Kirill uskutočnili videohovor, v ktorom zdôraznili „výnimočný význam“ procesu rokovaní.

Moskva a Kyjev viedli v marci 2022 v Istanbule niekoľko kôl mierových rokovaní. Putin v júni 2023 vyhlásil, že ukrajinskí vyjednávači parafovali návrh zmluvy o stálej neutralite a bezpečnostných zárukách, ale Kyjev od dohody neskôr odstúpil po tom, čo sa ruské jednotky stiahli z oblastí v blízkosti ukrajinského hlavného mesta.

Moskva argumentovala, že Ukrajina od dohody odstúpila pod tlakom Západu, a to aj od vtedajšieho britského premiéra Borisa Johnsona, ktorý údajne naliehal na Kyjev, aby s Moskvou nepodpísal žiadnu dohodu a „pokračoval v boji“.

Kyjev spochybňuje verziu Moskvy o neúspešných rokovaniach, hoci jej bývalý hlavný vyjednávač David Arachamia uznal Johnsonovu úlohu. Ukrajina odvtedy formálne požiadala o vstup do NATO a odstúpila od rokovaní o neutralite.