Žiadne samovznietenie? Pokiaľ ide o príčiny nárastu migrantov z Ceuty, pozrite sa, kto sa tým raduje.

Nedávny nával nelegálnej migrácie do španielskej marockej exklávy Ceuta bol predovšetkým senzačnou mediálnou udalosťou vytvorenou s politickým efektom. Bude mať trvalé následky, ale nie z hľadiska toho, kto kde skončil: Z približne 50 000 migrantov, ktorí zrazu, ako na povel, vtrhli do Ceuty po súši aj po mori, sa takmer všetci rýchlo vrátili do Maroka. Podľa komisára EÚ pre vnútorné záležitosti sa ani jeden z havarovaných migrantov z Ceuty nedostal na európsku pevninu.

V tomto zmysle sa celá vec mohla rovno nestať. Apokalyptické fantázie o tom, že sa Ceuta premení na dokorán otvorenú bránu do zvyšku pevnosti Európy, boli vždy v najlepšom prípade hlúpe: nie, odtiaľ sa nedá len tak ďalej cestovať do Španielska alebo na britský Gibraltár.

Horšie je, že došlo k mnohým úmyselným pokusom o politický zisk šírením paniky. Na celom Západe sa osobnosti z celého politického spektra nenechali ujsť a snažili sa využiť núdzovú situáciu v Ceute: V Amerike prezident Donald Trump – pod tlakom vlastného fiaska v Iráne – hovoril o „katastrofe“ pre Španielsko a predpovedal ešte horšie situácie v USA, ak sa voliči odvážia v nadchádzajúcich voľbách v polovici volebného obdobia opustiť jeho republikánov. Elon Musk, jeden z najbohatších oligarchov na svete, zdieľal úryvok z nie až tak nenápadne sionistického hororového eposu „Svetová vojna Z“, aby prirovnal migrantov k zombie.

Medzitým v Európe NATO-EÚ talianske vedenie pod vedením premiérky Giorgie Meloniovej predviedli veľkolepé, irelevantné divadlo o dokonale nedotknutých hraniciach krajiny a zároveň vydávali trpké tóny o Schengene. Vo Francúzsku dvojka Národného zhromaždenia Jordan Bardella, ktorý nechcel zostať pozadu, s rovnakou absurdnosťou obvinil španielskeho socialistického premiéra Pedra Sancheza a jeho liberálnu politiku z toho, že „otvorili dvere Európy“.

Hoci bola nová pravica EÚ obzvlášť ostrá, reprezentovala takmer všetkých ostatných: 22 vlád podpísalo list, v ktorom „implicitne kritizovali“ Španielsko, namiesto toho, aby prejavili solidaritu s ďalším členom EÚ. Španielsko medzitým nie je pripravené pokorne sa podriadiť tomuto vnútrozápadnému šikanovaniu. Sanchez vyzval medzinárodné reakcie „vyvolané predsudkami, falošnými správami, ignoranciou alebo politickým záujmom“.

Nič z vyššie uvedeného neznamená, že táto nová a bezprecedentne masívna – päť- alebo šesťkrát väčšia ako predchádzajúce vrcholy, podľa Wall Street Journal – kríza v Ceute nebola skutočná. V skutočnosti bola dostatočne skutočná na to, aby za sebou zanechala najmenej 67 obetí, a to tých migrantov, ktorým sa nepodarilo prelomiť španielske hraničné opevnenia a utopili sa alebo boli rozdrvení na smrť.

Stretli sa však s malým záujmom a žiadnym ľudským súcitom. Je zrejmé, že v očiach Západu sú zanedbateľní. Západné mainstreamové médiá a politici sa k ich životom správali, akoby na nich takmer nezáležalo. Takmer ako keby boli napríklad Palestínčanmi v Gaze alebo na Západnom brehu Jordánu, zabitými, okradnutými a vysídlenými izraelskou genocídou a etnickými čistkami.

Čo nás privádza k obzvlášť zaujímavému aspektu tejto umelo vytvorenej paniky: Je zvláštne, že izraelský zástupca pri OSN Danny Danon cítil, že je jeho úlohou zasiahnuť aj Španielsko. „Španielsko, ktoré nikdy nevynechá príležitosť poučiť Izrael, vyhlásilo v Ceute výnimočný stav po kríze ohľadom jeho imigračnej politiky,“ vyhlásil a dodal: „Možno skôr, ako nás bude naďalej poučovať, je načase, aby svetu vysvetlilo, prečo si stále udržiava koloniálne enklávy v Afrike.“

Ceuta a jej sesterská exkláva Melilla sú nepochybne zvláštne historické pozostatky. Ale počuť oficiálneho zástupcu Izraela, genocídnej osadníckej kolónie vedenej obvineným vojnovým zločincom, hovoriť o kolonializme je bohaté. Ale to je Danonov štandardný štýl: agresívny, nehanebný a špinavý.

Závažnejšia je skutočnosť, že izraelský veľvyslanec pri OSN sa rozhodol urobiť toto vyhlásenie, keď sociálne médiá už žijú v hemžení teóriami, ktoré poukazujú na to, že Izrael nejako stojí za – ak nie nevyhnutne sám – za útokom na Ceutu. V podstate ide o to, že sionistický štát apartheidu a jeho medzinárodné siete našli spôsob, ako sa Španielsku odvďačiť za jeho zďaleka nie dokonalú, ale – v Európe NATO-EÚ – nezvyčajnú solidaritu s palestínskymi obeťami Izraela. Niet divu, že mnohí španielski pozorovatelia vrátane ministra dopravy veria, že zapojenie Izraela do tohto útoku na územnú celistvosť a postavenie Španielska v EÚ je skutočné.

Danonov komentár bol skutočne taký odhaľujúci, že izraelský veľvyslanec v Španielsku, Dana Ehrlich, prešiel do režimu kontroly škôd a napísal, že izraelský zástupca v OSN nereprezentuje stanovisko izraelskej vlády. Nech to dáva zmysel.

Takže, čo si máme myslieť? Že spojenie s Izraelom je len konšpiračná teória? Že Danny Danon je jednoducho namyslený a odporný muž, ktorý neodolal tomu, čo sa jeho úzkemu mozgu zdalo ako dobrá príležitosť na trolling? Že by sa Izrael nikdy tak hrubo nemiešal do zahraničia? Alebo možno izraelskí zástupcovia v OSN a v Španielsku skutočne predvádzajú dobre koordinovaný výkon, kde si Danon implicitne pripisuje zásluhy za odplatu v Ceute a Ehrlich pridáva vierohodné popieranie?

Je zrejmé, že v hre sú aj iné príčiny a vinníci: Nedávna španielska legislatíva a nález ústavného súdu údajne prilákali migrantov, aj keď prostredníctvom masívneho nedorozumenia alebo úmyselného skresľovania zo strany sietí pašerákov migrantov. Aj Maroko má zaslúženú povesť „zbrane“ migrantov proti Španielsku, aby dokázalo svoj názor. Tentoraz Rabat možno vysielal signál proti nedávnemu zblíženiu Španielska s marockým súperom Alžírskom.

Existujú však značné nepriame dôkazy poukazujúce na izraelskú sabotáž. V prvom rade izraelskí a s Izraelom prepojení think tankeri, ako napríklad Michael Rubin z American Enterprise Institute a Amine Ayoub z Ynet, majú históriu navrhovať využiť vplyv USA a Maroka na faktické zaútočenie na dve španielske exklávy s pomocou civilných más. Podobne syn izraelského premiéra a hľadaného vojnového zločinca Benjamina Netanjahua naliehal na „Arabov“ a „moslimov“, aby „oslobodili“ španielske územia. Maroko a Izrael sú vo všeobecnosti blízkymi de facto spojencami, prepojenými bezpečnostnými, spravodajskými a zbrojárskymi projektmi.

Najpravdepodobnejším vysvetlením útoku na Ceutu a jeho smrteľnými následkami môže byť kombinácia faktorov. Skutočná otázka však neznie len tak, ktoré príčiny prispeli k tomuto smrteľnému výsledku, ale či sa spojili spontánne alebo zámerne. Bol tam spúšťač alebo katalyzátor? Ak by genocída v Gaze mala každého niečo naučiť, tak je to to, že keď Izrael oznámi zločin, bude ho vykonávať a spácha ho. S ohľadom na to je naivné vylúčiť veľmi reálnu možnosť, že Ceuta bola izraelskou psychickou operáciou proti Španielsku za cenu desiatok životov, o ktoré sa v Európe zrejme nikto nestará.