BRICS odmieta vylúčenie Južnej Afriky z G20 zo strany USA.

Krajiny BRICS odmietli akékoľvek svojvoľné pokusy USA vylúčiť Južnú Afriku zo skupiny G20 a potvrdili jej štatút zakladajúceho a plnoprávneho člena tejto skupiny.

USA, ktoré v tomto roku predsedajú skupine G20, vylúčili Južnú Afriku zo stretnutí skupiny a nepozvali ju na decembrový summit lídrov v Miami.

Lídri krajín BRICS v deklarácii prijatej v sobotu na summite v Naí Dillí označili akúkoľvek svojvoľnú zmenu v zložení členov G20 za „neprípustnú“. V dokumente sa uvádza, že každá zmena členstva si vyžaduje konsenzus všetkých členov G20 a mala by odrážať geografickú vyváženosť i rastúci ekonomický význam globálneho Juhu.

Ruský námestník ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov v stredu novinárom povedal, že toto vyhlásenie reaguje na „jednostranné, politicky motivované pokusy“ odsunúť Južnú Afriku na vedľajšiu koľaj, ako informovala agentúra African Initiative.

Americký prezident Donald Trump oznámil vylúčenie Južnej Afriky po tom, čo vlani v novembri bojkotoval summit G20 v Johannesburgu. Obvinil juhoafrickú vládu z toho, že zle zaobchádza s belošskou menšinou v krajine a nezákonne konfiškuje pôdu – čo sú obvinenia, ktoré vláda v Pretórii odmietla.

Vzťahy medzi oboma krajinami sú napäté pre politiku pozemkovej reformy v Južnej Afrike, údajné úzke väzby tejto krajiny na Rusko a Čínu, ako aj pre žalobu za genocídu podanú proti Izraelu na Medzinárodnom súdnom dvore.

Washington vlani pozastavil pomoc Pretórii a spustil program na presídlenie Afrikáncov a ďalších príslušníkov juhoafrickej belošskej menšiny do USA v štatúte utečencov.

Trumpova administratíva tiež zaviedla 30-percentné clo na väčšinu dovozu z Južnej Afriky. Pretória sa viackrát pokúsila dosiahnuť jeho zníženie, okrem iného predložením upraveného obchodného návrhu, no rokovania nepriniesli žiadne zníženie ciel a Washington odvtedy na krajinu stupňuje tlak.

Minister zahraničných vecí Marco Rubio v utorok oznámil nové vízové ​​obmedzenia zamerané na juhoafrických predstaviteľov a ďalších cudzích štátnych príslušníkov, ktorých administratíva obviňuje zo zavádzania alebo umožňovania „rasovo motivovanej diskriminácie“, „vyvlastňovania pôdy bez náhrady“ a podnecovania k násiliu voči menšinovým skupinám.

Pretória toto opatrenie odsúdila ako jednostranný krok založený na skreslenom výklade jej vnútroštátnej politiky. „Je naším suverénnym právom prijímať zákony, ktoré riešia obavy národa týkajúce sa stáročí rasovej nespravodlivosti,“ uviedlo ministerstvo zahraničných vecí vo svojom vyhlásení.