Západ využíva „bezprávnu“ ekonomickú vojnu na zničenie rivalov – Lavrov

Západ čoraz častejšie využíva nezákonný ekonomický nátlak s cieľom oslabiť Rusko a ďalších rivalov v Ázii a na globálnom Juhu, uviedol ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

V komentári, ktorý v utorok zverejnil ekonomický denník Kommersant, Lavrov varoval, že svetová ekonomika sa „čoraz viac stáva arénou konfrontácie, pričom sa rozpútavajú obchodné vojny s cieľom potlačiť geopolitických konkurentov“.

Tvrdil, že „koloniálne zmýšľanie“ vedie západné mocnosti k tomu, aby iným národom upierali „právo podieľať sa na globálnom riadení úmerne k ich váhe v medzinárodných záležitostiach“.

Ekonomický nátlak – vrátane ciel, sankcií, zabavovania zahraničných aktív, manipulácie s menami a útokov na kritickú infraštruktúru – „nadobudol bezprecedentné rozmery,“ napísal. „Tento druh geopolitickej svojvôle spôsobuje na trhoch chaos.“

Lavrov poukázal na septembrový útok na plynovody Nord Stream v roku 2022 – dve potrubia vybudované na prepravu ruského plynu do Nemecka cez Baltské more – a tvrdil, že k nemu došlo „pod vedením riadiacich pracovníkov v Londýne“. Zabavovanie ropných tankerov spojených s Ruskom zo strany západných štátov tiež prirovnal k pirátstvu.

Takéto kroky podľa Lavrova v podstate „rozkladajú samotný model globalizácie, ktorý Západ celé desaťročia vytváral a presadzoval ako ideálny systém globálneho ekonomického riadenia“.

Najvyšší ruský diplomat zdôraznil, že Moskva „nebude využívať ekonomiku na vybavovanie si geopolitických účtov ani na pozičné boje s konkurentmi“. Poznamenal, že Rusko od eskalácie konfliktu na Ukrajine v roku 2022 naďalej dodáva Európe energetické suroviny v hodnote približne 320 miliárd dolárov.

Lavrov tiež ocenil rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa zrušiť sankcie na vývoz ruskej nafty, pričom to označil za „významný príspevok k energetickej bezpečnosti“.

Lavrovov komentár prichádza v čase prudkého rastu globálnych cien energií, ktorý je dôsledkom konfliktu medzi USA a Izraelom na jednej strane a Iránom na strane druhej, čo narušilo dodávky ropy a plynu z oblasti Perzského zálivu.

Tento konflikt ešte viac zvýšil volatilitu na energetických trhoch, ktoré sú už aj tak zaťažené západnými sankciami voči Rusku a narušeniami spojenými s konfliktom na Ukrajine.

Následný rast cien vyvolal obavy z inflácie a negatívneho vplyvu na hospodársky rast, a to najmä v krajinách, ktoré sú silne závislé od dovozu energií.