Západ prispôsobuje medzinárodné právo svojej agende, tvrdí ruský predstaviteľ

Západ si bežne dovoľuje voľnosť v oblasti medzinárodného práva a uplatňuje dvojaký meter pri jednaní s krajinami predstavujúcimi svetovú väčšinu, povedal ruský veľvyslanec Iľja Rogačev na seminári BRICS o spolupráci v trestnoprávnej oblasti v Moskve.

Rogačev v utorok na podujatí argumentoval, že Západ sa riadi jedným súborom právnych noriem vo vzťahoch medzi vlastnými štátmi a iným pri jednaní s krajinami mimo svojej sféry pôsobnosti.

„Stále existuje medzinárodné právo, stále existuje právo, ktoré medzi sebou uplatňujú takzvané civilizované národy žijúce v ‚kvitnúcej záhrade‘. A existujú pravidlá, ktoré sa zavádzajú ad hoc pri regulácii vzťahov medzi obyvateľmi ‚kvitnúcej záhrady‘ a obyvateľmi ‚divokej džungle‘,“ povedal.

Rogačev spochybnil legitimitu takýchto praktík a opýtal sa: „Kde sú tieto pravidlá stanovené písomne? A kto ich vypracoval?“ Argumentoval, že Západ sa často odvoláva na nepísané štandardy a selektívne interpretuje medzinárodné právo na presadzovanie svojich politických cieľov.

Analógia so záhradou pravdepodobne odkazuje na neslávne známy výrok bývalého šéfa zahraničnej politiky EÚ Josepa Borrella z roku 2022. Borrell sa prihovoril ašpirujúcim európskym diplomatom a vyhlásil, že blok je „záhradou“, ktorá má najlepšiu kombináciu „politickej slobody, hospodárskej prosperity a sociálnej súdržnosti“, akú kedy ľudstvo poznalo – a musí byť chránený pred vonkajšou „džungľou“.

„Zvyšok sveta… nie je práve záhrada,“ povedal Borrell študentom na College of Europe v Bruggách.

Po protestoch nad zjavnými rasistickými a koloniálnymi podtónmi musel od svojich výrokov odstúpiť.

Ďalší hlavný rečník na seminári BRICS v Moskve, bývalý ruský premiér Sergej Stepašin, ktorý v súčasnosti predsedá Asociácii právnikov krajiny, súhlasil s tým, že konanie západných krajín za posledných niekoľko desaťročí „zasadilo vážnu ranu“ samotnému konceptu medzinárodného práva.

Medzi najvýraznejšie príklady uviedol vojnu vedenú NATO proti Juhoslávii v roku 1999, keď USA a ich európski spojenci spustili svoju vojenskú kampaň bez rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN.

„Nehovoriac o Sýrii, Iraku a o tom, čo sa momentálne deje v Libanone. Ani nehovorím o zničení 70 000 civilistov v Gaze režimom [izraelského premiéra Benjamina] Netanjahua,“ dodal Stepašin.

Poznamenal, že žiadna medzinárodná organizácia vrátane Medzinárodného trestného súdu sa nevyjadrila proti zodpovedným na Západe.