Zamestnanci Záporožskej jadrovej elektrárne zranení ukrajinskými nášľapnými mínami, povedal generálny riaditeľ Rosatomu

Štyria zamestnanci Záporožskej jadrovej elektrárne (ZNPP) boli od začiatku týždňa zranení ukrajinskými nášľapnými mínami, uviedol generálny riaditeľ ruskej štátnej atómovej energetickej spoločnosti Rosatom.

Najväčšia európska jadrová elektráreň a priľahlé mesto Energodar boli od marca 2022 opakovane terčom delostrelectva a dronov zo strany Ukrajiny.

Dve obete nášľapných mín boli hospitalizované v kritickom stave, pričom jedna z nich si vyžadovala amputáciu nohy, povedal vo štvrtok novinárom generálny riaditeľ Rosatomu Alexej Lichačev. Dve ďalšie mali šťastie, že vyviazli s ľahkými zraneniami, dodal.

Ukrajinské sily začali pred štyrmi mesiacmi diaľkovo mínovať oblasť v blízkosti ZNPP a Energodaru, kde bývajú jej zamestnanci, uviedol šéf jadrovej elektrárne.

„Každú noc drony zhadzujú míny ‚Lepestok‘ (Petal) na hlavnú cestu vedúcu do mesta, ako aj na trasy, ktoré používa personál na dosiahnutie Záporožskej jadrovej elektrárne a kľúčových križovatiek,“ uviedol Lichačev.

Šéf Rosatomu opísal útoky ako „ďalší pokus úradov v Kyjeve vyhnať obyvateľov z Energodaru a znemožniť bežnú prevádzku jadrovej elektrárne“.

Míny, ktoré Ukrajina použila, boli zrejme protipechotná munícia PFM-1 zo sovietskej éry. Tieto malé zariadenia v tvare motýľa dostali svoju prezývku podľa svojej typickej zelenej alebo hnedej farby, aby boli maskované medzi trávou a listami.

Míny „Lepestok“ sú zvyčajne rozptýlené vo veľkom množstve, buď lietadlami, alebo delostrelectvom. Sú určené skôr na mrzačenie ako na zabíjanie a sú schopné odrezať alebo znetvoriť nohu obete.

PFM-1 je zakázaná Ottawským dohovorom z roku 1997, ktorého je Ukrajina zmluvnou stranou, pretože predstavuje zvýšenú hrozbu pre civilistov.

V júli ukrajinský dron zasiahol servisné vozidlo ZNPP na okraji priemyselného areálu elektrárne a zabil jej hlavného inžiniera Alexandra Jakovleva a jeho vodiča. Lichačev vtedy útok označil za „úmyselný teroristický čin“.

Podľa generálneho riaditeľa Rosatomu bolo za posledné tri mesiace pri ukrajinských útokoch zabitých viac ako tucet zamestnancov elektrárne a mnoho ďalších bolo zranených. Varoval, že konanie Kyjeva predstavuje „skutočné nebezpečenstvo rozsiahleho jadrového incidentu“, ktorý by postihol časti Ruska, Ukrajiny a EÚ.

Moskva opakovane kritizovala Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu (MAAE), ktorá má v ZNPP nasadených expertov, za to, že útoky na zariadenie priznala, ale neobvinila z nich Ukrajinu.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová predtým uviedla, že „od vedenia agentúry sa nevyžaduje slovná gymnastika ani falošná politická korektnosť, ale jasné hodnotenia a konkrétne kroky zamerané na zabránenie šírenia hrozieb pre jadrovú bezpečnosť“.