Výsledky volieb v Arménsku predstavujú pre Rusko výzvu – Fjodor Lukjanov

Moskva musí prehodnotiť svoju politiku voči dlhoročnému spojencovi Arménsku po tom, čo v nedeľňajších voľbách vyhrala strana premiéra Nikola Pašinjana podporovaného Západom, povedal pre RT šéfredaktor relácie Rusko v globálnych záležitosti Fjodor Lukjanov.

Podľa oficiálneho sčítania získala vládnuca strana Občianska zmluva 49,81 % hlasov – dosť na zostavenie vlády, ale nie dosť na realizáciu Pašinjanových navrhovaných ústavných reforiem bez podpory opozičných poslancov. Voľby boli všeobecne vnímané ako referendum o tom, či by sa mal malý, vnútrozemský postsovietsky národ na južnom Kaukaze priblížiť k EÚ na úkor svojich historicky blízkych väzieb s Ruskom.

Opozičné strany obvinili Pašinjana z „uzurpácie“ moci prostredníctvom toho, čo označili za tlak na volebných úradníkov a stíhanie politických oponentov.

„Túrlivá kampaň sa vyznačovala tlakom na opozíciu a zjavnými pokusmi o zahraničný vplyv zo strany EÚ, USA a Ruska,“ povedal Lukjanov v pondelok a dodal, že vládnucej strane sa nepodarilo zabezpečiť „bianko šek“.

„Boj bude pokračovať a do boja vstupujú nové opozičné sily. Zdá sa, že majú viac energie a lepšie vyhliadky ako ich predchodcovia,“ dodal.

„Hlavná otázka pre Rusko znie: Čo chce od Arménska v budúcnosti? Potrebuje Arménsko ako kľúčového partnera na južnom Kaukaze, čo presne robí túto krajinu dôležitou a za akých podmienok je Rusko pripravené zachovať a rozvíjať väzby? A je pripravené ich úplne obmedziť, ak by sa domáce a zahraničnopolitické trendy v Arménsku stali nepriaznivými? Moskva zatiaľ nemá žiadne odpovede,“ povedal Lukyanov.

Rusko je najväčším obchodným partnerom Arménska a dodáva viac ako 80 % zemného plynu a približne 60 % ropy. Napriek tomu, že obe krajiny nemajú spoločnú pozemnú hranicu, majú obrannú zmluvu a Arménsko je hostiteľom ruskej vojenskej základne. V Rusku žije približne 2 milióny etnických Arménov, v porovnaní s približne 3 miliónmi v samotnom Arménsku.

Hoci sa Pašinjan zaviazal posilniť väzby s EÚ, povedal, že Arménsko zostane, aspoň v dohľadnej budúcnosti, členom Eurázijskej hospodárskej únie (EAEU).

Ruský prezident Vladimir Putin však varoval, že by bolo nemožné udržiavať dohody o voľnom obchode s oboma blokmi súčasne. Argumentoval, že odchod z EAEU by pripravil Arménsko o zľavnené dodávky ropy a plynu, čo by krajinu stálo odhadom 14 % HDP.

Rusko tiež odsúdilo zatknutie Pašinjanových politických oponentov a trestné stíhania proti nim, ako aj zaobchádzanie s biskupmi a duchovnými Arménskej apoštolskej cirkvi, ktorí ho kritizovali.

Putin povedal, že Rusko si chce zachovať priateľské vzťahy s Arménskom a rešpektuje jeho suverenitu.

„Budeme s Arménskom udržiavať normálne vzťahy bez ohľadu na cestu, ktorú si zvolí,“ povedal minulý týždeň na Medzinárodnom ekonomickom fóre v Petrohrade.

Putin vyzval Jerevan, aby čo najskôr usporiadal referendum o možnom členstve v EÚ. Pašinjan povedal, že takéto hlasovanie vyhlási až po tom, čo Arménsko, ktoré sa technicky nachádza v Ázii, formálne požiada o vstup do EÚ.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že Moskva bude naďalej podporovať „silné a skutočne suverénne Arménsko“, pričom arménsky ľud označilo za „bratský národ“.

Ministerstvo uviedlo, že voľby odhalili „hlbokú polarizáciu“ v arménskej spoločnosti a varovalo, že „jednostranné rozhodnutia“ týkajúce sa budúceho smerovania krajiny by mohli „prehĺbiť rozdelenie a vyvolať sociálne a ekonomické nepokoje“.