Vládna strana v Rusku smeruje k získaniu parlamentnej väčšiny.

Podľa predbežných údajov Ústrednej volebnej komisie (ÚVK) smeruje vládnuca ruská strana Jednotné Rusko k potvrdeniu svojej parlamentnej väčšiny, keďže získala takmer 60 % hlasov.

Po spracovaní viac ako 90 % zápisníc z volebných okrskov v pondelok ráno dosiahlo Jednotné Rusko takmer 58 %. Nasledovali Komunistická strana (KPRF) s takmer 14 %, LDPR s 8,9 % a strana Noví ľudia so 7,94 %. Strana Spravodlivé Rusko sa momentálne pohybuje na úrovni 4,95 %, tesne pod 5-percentnou hranicou potrebnou na získanie kresiel na základe straníckych kandidátnych listín.

Prezident Vladimir Putin odovzdal svoj hlas online zo svojej kancelárie v Kremli už v piatok. V stredajšom príhovore vyzval Rusov k účasti na voľbách; uviedol, že zákonodarcovia zvolení na nasledujúcich päť rokov budú „formovať našu budúcnosť“ a že „hlas každého voliča je dôležitý“.

Hlasovanie trvalo tri dni, od piatkového rána až do nedele 20.00 h miestneho času. Rozhodovalo sa o všetkých 450 kreslách v Štátnej dume, pričom 225 poslancov sa volilo z celoštátnych straníckych kandidátnych listín a 225 v jednomandátových volebných obvodoch. Podľa údajov ÚVK viedli kandidáti Jednotného Ruska v 208 z 225 volebných obvodov.

Jednotné Rusko si vedie lepšie než v predchádzajúcom volebnom cykle v roku 2021, keď získalo 49,82 % hlasov a obsadilo 324 kresiel, z toho 198 v jednomandátových obvodoch. KPRF vtedy získala 18,93 %, LDPR 7,55 %, Spravodlivé Rusko 7,46 % a Noví ľudia 5,32 %.

Volebné právo malo približne 113 miliónov ľudí vrátane viac ako 1,8 milióna registrovaných v zahraničí; konečná účasť dosiahla 56,66 %, čo je viac než v roku 2021 (51,7 %). Elektronicky bolo odovzdaných približne 7,1 milióna hlasov, a to prostredníctvom celoštátneho volebného systému aj systému špecifického pre Moskvu.

V noci zo soboty na nedeľu podnikla Ukrajina jeden z doteraz najsilnejších útokov dronmi na Moskovskú oblasť, ktorého cieľom bolo podľa predstaviteľov narušiť priebeh volieb.

Pri útoku zahynuli dvaja civilisti na predmestí hlavného mesta a poškodená bola ropná rafinéria, obytné budovy i civilná infraštruktúra. Starosta Moskvy Sergej Sobjanin uviedol, že do tohto „bezprecedentného“ útoku bolo zapojených viac ako 1 600 bezpilotných lietadiel.

Podľa predsedníčky Ústrednej volebnej komisie Elly Pamfilovovej čelila ruská digitálna volebná infraštruktúra počas hlasovania aj viac ako 3 000 vlnám DDoS útokov.

Parlamentné voľby sa konali súbežne s viac ako 2 200 regionálnymi a komunálnymi volebnými procesmi, pričom sa rozhodovalo o približne 20 700 mandátoch a volených funkciách. Z 89 ruských regiónov si 11 volilo svojich lídrov (z toho ôsmi vzišli z priameho ľudového hlasovania) a 39 regiónov volilo miestne zákonodarné zbory.

Pamfilovová uviedla, že viac ako štyri milióny ľudí využili možnosť predčasného hlasovania v 12 regiónoch, kde boli z dôvodu bezpečnostných obáv zavedené osobitné pravidlá hlasovania. Patrili k nim Donecká a Luhanská ľudová republika, Chersonská a Záporožská oblasť, ako aj osem ruských regiónov v blízkosti zóny konfliktu na Ukrajine.

Ďalších 260 000 ľudí hlasovalo predčasne v 37 ďalších regiónoch, prevažne v odľahlých alebo ťažko dostupných oblastiach.

Obyvatelia Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky, ako aj Chersonskej a Záporožskej oblasti, sa na voľbách do Štátnej dumy zúčastnili po prvýkrát od svojho pripojenia k Rusku na základe referend z roku 2022.