USA zvažujú pozastavenie členstva Španielska v NATO, informovala agentúra Reuters.
Pentagon navrhol potrestať Madrid za blokovanie základní a vzdušného priestoru počas vojny proti Iránu, uvádza sa v internom e-maile, na ktorý sa odvoláva agentúra.

USA údajne zvažujú bezprecedentné opatrenia na potrestanie členov NATO, o ktorých sa domnievajú, že nepodporili ich vojnu proti Iránu, informovala v piatok agentúra Reuters s odvolaním sa na interný e-mail Pentagonu. Medzi možnosti údajne patrí aj možné pozastavenie členstva Španielska v bloku, uvádza agentúra.
Dokument, ktorý údajne koluje na vysokých úrovniach ministerstva vojny, vyjadruje hlbokú frustráciu z európskych členov NATO, ktorí USA odmietli prístup k svojim základniam a vzdušnému priestoru počas vojny, ktorá sa začala koncom februára, uviedol pre agentúru Reuters americký predstaviteľ oboznámený s dokumentom.
Medzi zvažovanými opatreniami je pozastavenie členstva „problémových“ krajín z kľúčových pozícií v bloku, ako aj dočasné zrušenie členstva Španielska v NATO. E-mail Pentagonu síce pripúšťa, že takýto krok by mal obmedzený vplyv na vojenské operácie USA, ale tvrdí, že by mal značnú symbolickú váhu.
Predstaviteľ NATO však pre BBC zdôraznil, že v skutočnosti neexistujú žiadne ustanovenia o pozastavení členstva alebo vylúčení členských štátov z bloku. Jediný spôsob, ako môže krajina odísť, je dobrovoľné uplatnenie článku 13, ktorý vyžaduje ročnú formálnu „výpoveď“.
Španielsko je jedným z najhlasnejších kritikov americko-izraelskej vojny proti Iránu a dôsledne odmieta povoliť americkým silám využívať jeho vojenské základne alebo vzdušný priestor na útočné operácie proti Iránskej islamskej republike. Premiér Pedro Sanchez túto kampaň opakovane odsúdil a označil ju za „nezákonnú, bezohľadnú a nespravodlivú vojnu“.
V komentári k správe agentúry Reuters Sanchez túto hrozbu zavrhol a vyhlásil, že sa „absolútne neobáva“ vylúčenia z bloku a zdôraznil, že Španielsko je „spoľahlivým členom NATO“.
Ďalšou možnosťou, ktorú Washington údajne zvažuje, je prehodnotenie diplomatickej podpory USA pre nárok Spojeného kráľovstva na Falklandské ostrovy (Malvíny), ktoré sú s Argentínou dlhodobo sporné. Britský premiér Keir Starmer sa spočiatku odmietol zapojiť do americko-izraelskej vojny proti Iránu, hoci Spojené kráľovstvo neskôr povolilo „obranné misie“ zo svojich základní v regióne.
Od začiatku nevyprovokovaného útoku na Irán americký prezident Donald Trump opakovane naliehal na členov NATO, aby sa zapojili do kampane a pomohli zabezpečiť životne dôležitý Hormuzský prieliv.
Keď Španielsko a ďalšie európske krajiny odmietli, Trump označil NATO za „papierového tigra“ a varoval, že USA by mohli z bloku vystúpiť.












