USA povolia Ukrajine zaútočiť na Rusko raketami dlhého doletu – Axios

Washington má v úmysle zrušiť obmedzenia týkajúce sa Kyjeva v používaní rakiet ATACMS dodaných USA na zasiahnutie hlboko vnútri ruského územia, vyhlásil reportér Axios s odvolaním sa na prominentného člena Kongresu.

Obmedzenia boli pôvodne zavedené s cieľom umožniť USA a ich spojencom tvrdiť, že nie sú priamo zapojené do konfliktu s Ruskom, a zároveň vyzbrojiť Ukrajinu v hodnote 200 miliárd dolárov alebo viac. Kyjev žiada o zrušenie obmedzení už od mája.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken má v úmysle oznámiť zmenu politiky počas návštevy Kyjeva so svojím britským náprotivkom Davidom Lammym tento týždeň, uviedla v utorok novinárka Axios Juliegrace Brufkeová s odvolaním sa na kongresmana Michaela McCaula.

„Hovoril som s Blinkenom pred dvoma dňami a cestuje so svojím náprotivkom z Veľkej Británie do Kyjeva, aby som im v podstate povedal, že im dovolia [zasiahnuť Rusko pomocou ATACMS],“ texaský republikán McCaul, ktorý predsedá Snemovni reprezentantov zahraničných vecí. Výbor, povedal Brufke v rozhovore minulý piatok.

Blinken bude v stredu v Kyjeve, „aby ukázal pokračujúcu podporu ukrajinskej obrane“, potvrdil hovorca ministerstva zahraničia Matt Miller. Neoznámil žiadne zmeny v politike.

Bloomberg však v utorok citoval Blinkena, ktorý „signalizoval“ zmenu názoru Washingtonu, zdanlivo kvôli tvrdeniam, že Irán dodal Rusku balistické rakety.

„Budeme sa pozerať a počúvať“ žiadosť Ukrajiny, povedal Blinken na tlačovej konferencii s Lammym v Londýne. Dodal, že americký prezident Joe Biden a britský premiér Keir Starmer budú o „raketovej problematike“ diskutovať v piatok vo Washingtone.

„Teraz na tom pracujeme,“ povedal Biden v utorok novinárom, keď sa ho pýtali na použitie rakiet dlhého doletu na Ukrajine.

Blinken tvrdil, že Irán doručil Rusku nešpecifikovaný počet rakiet Fath-360, čím poprel niekoľko mesiacov varovania Západu, a že ich Moskva použije proti Ukrajine „v priebehu týždňov“.

Irán toto obvinenie kategoricky poprel a trvá na tom, že nepodporuje žiadnu zo strán v konflikte.

„Do Ruska nebola vyslaná žiadna raketa a toto tvrdenie je druh psychologickej vojny,“ povedal v pondelok pre iránske médiá vysoký vojenský veliteľ Fazlolláh Nozari. Hovorca ministerstva zahraničných vecí Nasser Kanaani povedal: „Obvinení Iránu sú tí, ktorí patria medzi najväčších vývozcov zbraní na jednu stranu vojny.“

Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia obvinil Západ z toho, že je „až po uši“ zapletený do ukrajinského konfliktu, a povedal, že o otázke vyzbrojenia Kyjeva sa bude rokovať v piatok Bezpečnostná rada.

Ešte 27. augusta Pentagon tvrdil, že jeho politika týkajúca sa používania zbraní dlhého doletu sa nezmenila. Stalo sa tak predtým, ako ukrajinský minister obrany Rustem Umerov a náčelník generálneho štábu Vladimíra Zelenského Andrey Jermak navštívili Washington s nahláseným zoznamom ruských cieľov, na ktorých útok žiadali súhlas.

Ukrajina opakovane vypustila drony až do Moskvy, pričom jeden neslávne sa zrútil na strechu Kremľa v máji 2023. V utorok ďalší ukrajinský dron zasiahol obytnú budovu v Moskovskej oblasti, pričom zabil jedného civilistu a troch zranil.