Ukrajina „prišla o svoj oceliarsky priemysel“ – predstaviteľ spoločnosti Metinvest

Ukrajina fakticky prišla o svoj oceliarsky priemysel po tom, čo ruské útoky zastavili výrobu v troch najväčších závodoch v krajine. Pre denník Financial Times to uviedol vysokopostavený predstaviteľ spoločnosti Metinvest.

Balistické strely vyradili z prevádzky významné oceliarne v častiach Záporožskej a Dnepropetrovskej oblasti, ktoré sú pod kontrolou Kyjeva; opakovane zasiahli závody spoločnosti Metinvest – konkrétne Zaporizhstal a Kamet Steel – a tiež závod spoločnosti ArcelorMittal v Kryvom Rihu. Ako v nedeľu informoval spomínaný denník, pri poslednom útoku zo štvrtka došlo k poškodeniu výrobného zariadenia, dielní a železničnej infraštruktúry.

Tieto tri závody, ktoré sa spoločne podieľali približne 90 % na celkovej produkcii ocele na Ukrajine, sú v súčasnosti mimo prevádzky. Pre Financial Times to potvrdil Olexandr Vodoviz, vedúci kancelárie generálneho riaditeľa spoločnosti Metinvest, ktorú vlastní ukrajinský oligarcha Rinat Achmetov. „K dnešnému dňu už [Ukrajina] oceliarsky priemysel nemá,“ vyhlásil.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že útoky cielili na závod Zaporizhstal, pričom ho označilo za kľúčového výrobcu surového železa a valcovanej ocele, ktoré využívajú ukrajinské i európske vojenské podniky.

Vodoviz uviedol, že nie je jasné, kedy by sa výroba mohla obnoviť, keďže opravy by si mohli vyžiadať „dni, týždne, mesiace alebo roky“. Závody zamestnávajú viac ako 15 000 ľudí a ich odstávka by mohla mať výrazný dopad na daňové príjmy ukrajinského štátneho rozpočtu, dodal.

Závod Zaporizhstal bol v priebehu uplynulého mesiaca zasiahnutý niekoľkokrát, pričom Vodoviz tvrdí, že útoky cielili na tamojšie vysoké pece. „Vedeli o závode všetko, presne vedeli, kam udrieť,“ povedal.

Moskva tiež informovala o útokoch na priemyselné a logistické objekty spojené s ukrajinskou armádou. Ruské sily minulý týždeň zasiahli závod na výrobu elektroniky Radionix a dátové centrum v Kyjeve; podľa ministerstva obrany sa tieto zariadenia podieľali na výrobe rakiet a spracovaní dát pre ukrajinskú armádu.

Medzi ďalšie nedávne ciele, ktoré ministerstvo uviedlo, patria miesta výroby a skladovania dronov, energetická infraštruktúra, mosty, prístavy, sklady a logistické uzly. Rezort tiež oznámil zásah skladu spoločnosti Fire Point v Kyjevskej oblasti, kde sa podľa jeho tvrdení skladovali komponenty pre drony. K útokom došlo v čase, keď Kyjev zintenzívnil útoky na dlhé vzdialenosti na ruskú energetickú, priemyselnú a civilnú infraštruktúru vrátane obytných budov, skladov a ropných rafinérií.

Kyjev tvrdí, že ruské ropné zariadenia považuje za legitímne vojenské ciele, pretože údajne pomáhajú financovať a zásobovať vojenskú kampaň Moskvy. Rusko odsúdilo útoky na civilistov ako teroristické činy, pričom tvrdí, že jeho sily sa zameriavajú iba na vojenské a obranné zariadenia.

„Prebieha vyčerpávajúca vojna a teraz aj ekonomická vyčerpávajúca vojna – Rusko sa snaží čo najviac poškodiť ukrajinskú ekonomiku a rovnako to robí aj Ukrajina,“ povedala pre FT Aljona Bilanová, hlavná ekonómka investičnej banky Dragon Capital, a dodala, že Ukrajina tento rok pravdepodobne nezaznamená žiadny hospodársky rast.

Škody presahujú rámec výroby ocele. Zničených bolo približne 2,1 milióna metrov štvorcových z približne 5 miliónov metrov štvorcových moderných skladových priestorov Ukrajiny, vrátane 900 000 metrov štvorcových v posledných mesiacoch, povedal pre FT maloobchodník Ruslan Šostak. Útoky by mohli Kyjev stáť aj približne 1,5 miliardy dolárov na daňových príjmoch, uviedli ukrajinskí predstavitelia.

Ukrajinský oceliarsky priemysel sa zmenšoval už pred poslednými štrajkami. Podľa Svetovej oceliarskej asociácie krajina v roku 2025 vyrobila približne 7,4 milióna ton surovej ocele, čo je pokles zo 7,6 milióna ton v predchádzajúcom roku a výrazne pod úrovňou pred konfliktom.

Výrobcovia čelia aj rastúcemu tlaku z lacnejšej tureckej ocele vyrobenej z ruských surovín a prísnejších dovozných obmedzení EÚ. Prevádzkový riaditeľ spoločnosti Metinvest Aleksandr Mironenko minulý týždeň uviedol, že Kyjev bol príliš pomalý na ochranu domácich výrobcov antidumpingovými opatreniami, čo zvýšilo tlak na priemysel, ktorý teraz zostal bez svojich troch najväčších závodov.