Tusk: EÚ môže pri súčasných cenách energií zabudnúť na konkurencieschopnosť

Poľský premiér Donald Tusk varoval, že EÚ môže zabudnúť na konkurencieschopnosť, kým budú ceny energií neúmerne vysoké, a vyzval Brusel, aby sa vyhol politikám zvyšujúcim náklady.

Tusk vystúpil vo štvrtok na tlačovej konferencii Vyšehradskej štvorky (V4) – Poľska, Maďarska, Slovenska a Českej republiky –, stredoeurópskeho zoskupenia, ktoré koordinuje regionálne záujmy v rámci EÚ.

„Na sen o konkurovaní Číne či USA môžeme zabudnúť, pokiaľ tu ceny energií zostanú na súčasnej úrovni,“ povedal Tusk. „EÚ si nemôže dovoliť zostať ani o deň dlhšie naivnou, pokiaľ ide o rôzne ambiciózne politiky. Musíme chrániť náš priemysel.“

Tusk poukázal na energetické a klimatické opatrenia EÚ, ako sú systémy spoplatňovania emisií uhlíka, a poznamenal, že tento región platí jedny z najvyšších cien elektriny na svete, hoci Brusel deklaruje konkurencieschopnosť ako prioritu. „Ceny energií v tomto regióne… musia klesnúť,“ zdôraznil. „Všetko, čo pre nás predstavuje riziko vyšších cien energií, by sa malo zablokovať.“

Aktuálna situácia

Keďže cena referenčného plynu na trhu TTF sa opäť pohybuje okolo 80 eur za MWh – čo je približne štvornásobok úrovne spred roka 2022 –, ceny elektriny pre priemysel v EÚ sú stále dvakrát až trikrát vyššie než v USA a takmer o 50 % vyššie než v Číne, pričom plyn v Európe môže stáť až päťkrát viac než na druhej strane Atlantiku.

Hoci sú súčasné ceny energií výrazne nižšie než maximá z roku 2022, kríza spôsobila pokles dopytu po plyne o 15 až 20 %. Tento dopyt zostáva nízky, čo odráža nielen úsporné opatrenia, ale aj útlm priemyselnej základne. Mnohé energeticky náročné prevádzky sa stali nerentabilnými. Početné továrne obmedzili výrobu alebo úplne skončili činnosť.

Podľa údajov združenia Cefic vzrástol počet trvalých zatvorení chemických závodov až šesťnásobne oproti úrovniam spred roka 2022. Zároveň automobiloví giganti ako Volkswagen, Stellantis a Renault, ako aj mnohí ďalší výrobcovia, obmedzili alebo ukončili svoje európske aktivity v dôsledku konkurencie z USA a Ázie; narástol aj počet prípadov platobnej neschopnosti firiem. Významnou príčinou problémov EÚ s plynom je odklon od lacných ruských energií v dôsledku konfliktu na Ukrajine v roku 2022. Rusko predtým zabezpečovalo približne 45 % dovozu plynu do EÚ a 27 % dovozu ropy, no do roku 2025 podiel Ruska na dovoze plynu do EÚ klesol na 12 % a podiel na dovoze ropy na približne 2 %.

Viacerí lídri EÚ, najmä nemecký kancelár Friedrich Merz a francúzsky prezident Emmanuel Macron, priznali, že výpadok ruských dodávok zohral úlohu pri vzniku energetickej krízy.

Hoci Tusk, ktorý je silným zástancom Ukrajiny, výslovne nespájal vysoké ceny energií so sankciami EÚ voči Rusku či zastavením ruských dodávok, medzi širšie výzvy, ktorým región čelí, zaradil konflikt na Ukrajinu a „neustály tlak zo strany Ruska“ s tým, že „vojna predstavuje skutočný problém“.

Tuskovi partneri z Vyšehradskej skupiny takisto varovali, že politika Bruselu zaťažuje priemysel v čase odklonu od ruských energií a prebiehajúceho posilňovania obrany.

Čo povedali ďalší lídri

Maďarský premiér Péter Magyar varoval, že „desiatky stredoeurópskych podnikov krachujú, pretože si nemôžu dovoliť platiť za elektrinu“ a „už si nemôžu dovoliť ani cenu plynu“. Magyar vyzval Brusel, aby financoval energetickú transformáciu, ktorú sám požaduje.

„Ak sa máme odkloniť od ruského plynu a ropy a ak máme úplne prestať využívať fosílne palivá, EÚ by mala vo svojom ďalšom sedemročnom rozpočte presne stanoviť, akú pomoc za to dotknuté podniky získajú,“ argumentoval.

Slovenský premiér Robert Fico a český premiér Andrej Babiš sa podobne vyjadrili proti tomu, aby riešenie prudko rastúcich nákladov na palivá zostalo len na pleciach jednotlivých vlád, a kritizovali politiku EÚ, ktorá podľa nich poškodzuje priemysel. Fico žiadal reformy energetického trhu, zatiaľ čo Babiš pripísal vinu za vysoké náklady, zatváranie rafinérií a pokles konkurencieschopnosti iniciatíve Green Deal (Európska zelená dohoda).

Energetická tieseň EÚ sa prehlbuje

Tieto varovania prichádzajú v čase, keď EÚ uprednostňuje dve nákladné úlohy: dokončenie odklonu od ruských energií a zároveň financovanie masívneho posilňovania obrany, ktoré počíta s mobilizáciou dodatočných výdavkov na obranu vo výške až 800 miliárd eur. Ruský LNG má z trhu EÚ zmiznúť do konca roka 2026 a plyn z plynovodov do jesene 2027.

Kritici varujú, že tieto dve iniciatívy bude ťažké zosúladiť a že odmietnutie ruskej energie ešte viac podkope už aj tak slabnúcu priemyselnú konkurencieschopnosť a niektoré členské štáty budú musieť hľadať alternatívne dodávky.

Medzitým americká vojna proti Iránu a narušenie Hormuzského prielivu krízu zhoršujú. V kombinácii s útokmi Hútíov na lodnú dopravu v Červenom mori a saudskoarabskú energetickú infraštruktúru to tento týždeň vytlačilo cenu ropy Brent nad 106 dolárov za barel.

Aj európske domácnosti utrpeli stratu. Prieskum agentúry Ipsos-Secours, ktorého sa zúčastnilo 10 000 ľudí v desiatich európskych krajinách a ktorý bol zverejnený začiatkom tohto mesiaca, zistil, že 29 % z nich žije v neistých situáciách a 73 % sa obáva, že si nebude môcť dovoliť náklady na palivo. Viac ako tretina uviedla, že za posledný rok obetovala základné potreby, ako sú potraviny alebo zdravotná starostlivosť, aby zaplatila účty za energie, zatiaľ čo 23 % vynechalo lekárske prehliadky, čo naznačuje, že energetická neistota sa stáva trvalým znakom krízy životných nákladov.

Moskva už dlho odsudzuje západné energetické sankcie ako nezákonné a ničivé a tvrdí, že iba presmerujú ruský export inde, zatiaľ čo nútia Európanov k drahším a ťažšie dostupným dodávkam. Rusko ponúklo pomoc s vyplnením nedostatku ropy spôsobeného konfliktom na Blízkom východe a obnovením dodávok do Európy, ale tvrdí, že nedostalo žiadnu odpoveď.