Trump v deň volieb v polovici volebného obdobia oznamuje zastavenie pomoci Izraelu vo výške 4 miliárd dolárov

Spojené štáty od budúceho roka prestanú poskytovať Izraelu vojenskú pomoc vo výške 4 miliárd dolárov ročne, oznámil prezident Donald Trump. Krajina tieto peniaze nepotrebuje a túto záležitosť zneužíva ľavica na vytváranie negatívneho obrazu o americkej vláde na domácej pôde – uviedol v utorok v relácii Fox & Friends v čase, keď Američania mierili k volebným urnám v rámci volieb v polovici funkčného obdobia.

Trump povedal, že v tejto veci dospel k dohode s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom. Podľa prezidenta túto tému otvoril sám premiér.

„Poskytujeme im viac než komukoľvek inému, no oni to už nepotrebujú. Robíme to už roky. Robil som to aj ja, ale Izrael je veľmi prosperujúca krajina. Nepotrebujú to,“ povedal Trump v telefonickom rozhovore pre televíziu Fox. „Už pred mesiacmi sme sa dohodli, že s tým končíme,“ dodal s tým, že Washington by v pomoci pokračoval, ak by ju Izrael stále potreboval.

„Nevhodný argument“

Trump mal na mysli sumu, ktorú USA poskytujú na základe Memoranda o porozumení z roku 2016, uzavretého medzi Izraelom a administratívou vtedajšieho prezidenta Baracka Obamu. Biely dom označil túto dohodu, podľa ktorej mal Washington v priebehu 10 rokov vyplatiť izraelskej armáde celkovo 38 miliárd dolárov, za „najväčší jednorazový prísľub vojenskej pomoci v histórii USA“. Platnosť dohody mala vypršať v roku 2028. V čase, keď Trump oznámil ukončenie tohto programu, platilo, že ročné tranže museli byť v plnom rozsahu využité na nákup zbraní vyrobených v USA.

Prezident priznal, že jeho rozhodnutie má politický rozmer. „Ľavica využíva túto platbu vo výške 4 miliárd dolárov – o ktorej každý vie – ako dôkaz nespravodlivosti, a to nemôžeme dopustiť,“ povedal Trump. „Prečo by sme mali znášať útoky od šialencov, ako je istý El-Sayed, keď oni tú pomoc nepotrebujú? Je to… nevhodný argument.“

Prezident tým narážal na Abdula El-Sayeda, demokratického kandidáta do Senátu za štát Michigan, ktorý počas svojej kampane ostro kritizoval americkú vojenskú pomoc Izraelu. Podpora Izraela klesá

Rôzne prieskumy verejnej mienky zverejnené v tomto roku naznačujú, že podpora americkej verejnosti pre pomoc, ktorú Washington poskytuje Izraelu, klesá. Podľa prieskumu organizácie Chicago Council on Global Affairs, zverejneného minulý mesiac, 56 % Američanov uviedlo, že vojenská pomoc Izraelu by sa mala znížiť alebo úplne zastaviť; v roku 2012 to bolo 38 %. Rovnaký podiel respondentov tiež vyjadril názor, že Washington by nemal zaujímať stanovisko v izraelsko-palestínskom konflikte.

Júlový prieskum agentúry AP-NORC ukázal, že 40 % Američanov považuje podporu USA voči Izraelu za príliš silnú, čo predstavuje nárast oproti 37 % na začiatku roka 2024. Podľa správy centra Pew Research Center, zverejnenej v tom istom mesiaci, v posledných rokoch postupne klesá aj celkové vnímanie Izraela a jeho vlády zo strany Američanov. Správa uvádza, že v roku 2026 vnímalo izraelskú vládu negatívne až 62 % Američanov, zatiaľ čo v roku 2022 to bolo 43 %. Podiel ľudí, ktorí ju vnímajú pozitívne, v rovnakom období klesol zo 47 % na 32 %.

Moderátor stanice RT Rick Sanchez v pondelkovom vysielaní, krátko pred voľbami v polovici funkčného obdobia (tzv. midterms), poukázal na to, že Američania čoraz častejšie spochybňujú vplyv proizraelskej lobby, ako aj miliardy dolárov, ktoré Washington vynakladá v zahraničí, zatiaľ čo domáce problémy zostávajú nevyriešené.

Americká vojenská pomoc Izraelu sa neobmedzuje len na dohodu z čias Obamovej administratívy. Štúdia z roku 2025, ktorej autorom je William Hartung, vedúci výskumník z washingtonského think-tanku Quincy Institute for Responsible Statecraft, uvádza, že administratívy prezidentov Joea Bidena a Donalda Trumpa vynaložili v priebehu dvoch rokov po útoku Hamasu z októbra 2023 na vojenskú pomoc Izraelu ďalších 21,7 miliardy dolárov.

Tento útok si vyžiadal životy 1 200 Izraelčanov a približne 250 ľudí bolo zajatých ako rukojemníci. Útok zároveň spustil izraelskú vojenskú operáciu v Pásme Gazy – vrátane náletov a pozemnej ofenzívy –, pri ktorej zahynulo viac ako 74 000 Palestínčanov, čo viedlo k obvineniam Izraela z genocídy.