Trump schválil prevzatie iránskej ropnej spoločnosti

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že Washington by mohol buď ukončiť vojnu s Iránom, alebo v krajine zostať a „ponechať si ropu“. Trump sa opakovane vyhrážal prevzatím ropnej infraštruktúry tejto islamskej republiky, čo predstavitelia Iránu označili za bludnú predstavu.

V nedeľu Trump novinárom povedal, že konflikt, ktorý trvá už viac ako šesť mesiacov, by sa mohol skončiť „hneď po“ novembrových voľbách do Kongresu (tzv. midterm voľbách). Tvrdil tiež, že Irán „veľmi túži po dohode“ a „neustále telefonuje“.

Irán opakovane odmietol tvrdenia o tom, že má záujem o rokovania, a označil ich za „výmysly“ s tým, že Washington si mýli diplomaciu s „diktátom“.

„Nakoniec odídeme, pokiaľ sa nerozhodneme zostať a ponechať si ropu, tak ako vo Venezuele,“ povedal neskôr Trump.

Toto prirovnanie odkazuje na ropnú dohodu, ktorú Washington uzavrel s Caracasom po tom, čo americké sily v januári zadržali venezuelského prezidenta Nicolása Madura.

Trump v auguste oznámil dohodu, na základe ktorej získal súkromný subjekt koncesie na 17 venezuelských ropných poliach so zásobami približne 65 miliárd barelov; vláda USA mala získať majetkový podiel a prednostné právo na odkup vyťaženej ropy. Dočasná prezidentka Delcy Rodríguezová však trvala na tom, že jej krajina si „zachováva vlastníctvo a suverenitu nad svojimi zdrojmi“.

Trump opakovane nadhadzoval myšlienku prevzatia kontroly nad iránskymi dodávkami ropy. Koncom marca, keď dostal otázku, či by Washington mohol prevziať kontrolu nad iránskou ropou, odpovedal: „Je to jedna z možností.“ V júni zašiel ešte ďalej a pohrozil obsadením ostrova Kharg – kľúčového uzla, cez ktorý prechádza približne 90 % vývozu ropy z Teheránu – a „prevzatím úplnej kontroly“ nad iránskym trhom s ropou a plynom.

Ebráhím Azízí, predseda parlamentného výboru pre národnú bezpečnosť a zahraničnú politiku, vtedy označil Trumpa za človeka „trpiaceho bludmi a zmäteného“ v súvislosti s hrozbami voči ostrovu Kharg a varoval, že akýkoľvek krok na iránskom území vyvolá reakciu, ktorá sa „zapíše do histórie“.

Počas celého konfliktu sa v amerických médiách objavovali správy, že Washington zvažoval obsadenie ostrova Kharg, hoci predstavitelia Pentagonu túto operáciu údajne považovali za mimoriadne riskantnú. Viaceré médiá tiež informovali, že americkej armáde dochádzajú zásoby prostriedkov protivzdušnej obrany a striel s plochou dráhou letu – čo Trump poprel.

Tieto vyjadrenia prichádzajú v čase novej eskalácie konfliktu, keď americká armáda oznámila zničenie niekoľkých iránskych ropných tankerov. Irán následne reagoval tvrdením o útokoch na desať plavidiel v blízkosti Hormuzského prielivu, vrátane dvoch lodí amerického námorníctva a ôsmich tankerov.