Trump podporuje alternatívu k Hormuzskému prielivu, no jeho vojna s Iránom túto trasu blokuje.

USA opäť postavili projekt hospodárskeho koridoru India – Blízky východ – Európa (IMEC) do centra svojej stratégie pre Blízky východ, keďže preprava tovaru a toky energií cez Hormuzský prieliv sú naďalej narušené. Americký prezident Donald Trump na stretnutí s arabskými lídrami, ktoré sa konalo popri Valnom zhromaždení OSN v New Yorku, uviedol, že útoky na komerčné plavidlá poukázali na potrebu presunúť energetickú infraštruktúru Blízkeho východu mimo dosahu „iránskych kontrolných bodov“.

„Preto moja administratíva dôrazne podporuje hospodársky koridor India – Blízky východ – Európa,“ vyhlásil Trump začiatkom tohto týždňa, pričom zároveň vyzval na využívanie iných spôsobov prepravy ropy vrátane ropovodov. 

Tento koridor spoločne predstavili USA, India, Saudská Arábia, SAE, EÚ, Taliansko, Francúzsko a Nemecko na summite G20 v Naí Dillí v roku 2023. Projekt IMEC má kombinovať námorné trasy, železnice a ďalšiu infraštruktúru spolu s plánovanými energetickými a digitálnymi prepojeniami. Pozostáva z dvoch hlavných častí: východnej vetvy spájajúcej Indiu s oblasťou Perzského zálivu a severnej vetvy spájajúcej Záliv s Európou.

Náklad by sa prepravoval loďou z Indie do SAE, následne železnicou cez Saudskú Arábiu a Jordánsko na izraelské pobrežie Stredozemného mora a odtiaľ opäť po mori z Haify do európskych prístavov. IMEC však sám osebe nie je len jedným ropovodom určeným na nahradenie trasy cez Hormuzský prieliv, ako by sa mohlo zdať z Trumpových vyjadrení; ide o sieť zameranú na obchod a vzájomné prepojenie.

Aký je geopolitický význam projektu IMEC?

V čase oznámenia bol projekt IMEC vnímaný ako konkurent inej trasy, ktorá sa pripravuje už celé desaťročia – Medzinárodného dopravného koridoru sever – juh (INSTC). Tento koridor s dĺžkou 7 200 km, ktorého myšlienka vznikla v roku 2000 vďaka iniciatíve Indie, Iránu a Ruska, má zabezpečovať prepravu nákladu z Bombaja cez iránske prístavy (ako napríklad Bandar Abbás a Čáhbahár), ďalej cez územie Iránu a Azerbajdžanu – prípadne trasami cez Kaspické more – do Ruska a následne do severnej a západnej Európy.

Jeho hlavnou výhodou oproti iným trasám je rýchlosť: trasa INSTC je údajne o 20 až 67 % rýchlejšia než existujúce koridory, pričom sa vyhýba Suezskému prieplavu aj prielivu Báb al-Mandab.

Od roku 2022 sa stala jednou z prioritných alternatívnych logistických trás Moskvy, keďže Rusku umožňuje udržiavať obchodné väzby s partnermi v južnej Ázii.

Rozvoj tohto koridoru však napreduje pomaly, a to najmä preto, že Irán a neskôr aj Rusko čelili bezprecedentným západným sankciám. Práce napriek tomu pokračovali. India investovala približne 120 miliónov dolárov do iránskeho prístavu Čáhbahár, ktorý je všeobecne považovaný za strategický pilier trasy INSTC.

Práce v Čáhbaháre však brzdili aj jednostranné sankcie USA voči Iránu.

Washington udelil Naí Dillí v roku 2018 výnimku zo sankcií, ktorá Indii umožnila rozvíjať a využívať tento prístav na účely obnovy Afganistanu a regionálneho obchodu. Druhá šesťmesačná výnimka, udelená v októbri, vypršala v apríli, čo pre Indiu skomplikovalo pokračovanie prác na prístave.

Čáhbahár sa nachádza viac než 500 km od oblasti konfliktu okolo Hormuzského prielivu. Napriek tomu sa stal terčom útokov amerických síl; v júli boli leteckými údermi zasiahnuté iránske námorné infraštruktúrne a monitorovacie zariadenia. Naí Dillí vtedy objasnilo, že samotný terminál Šahíd Beheští, ktorý prevádzkuje India, nebol poškodený.

Pre Indiu zostáva Čáhbahár – a trasa INSTC – najlepšou možnosťou prístupu na trhy strednej Ázie, Ruska a Európy, a to aj v prípade, že by Washington a Teherán okamžite ukončili nepriateľstvo a otvorili Hormuzský prieliv. Už sa vykonalo množstvo práce a prípadná regionálna nestabilita či politická neistota by mali na tento projekt oveľa menší dosah než v prípade koridoru IMEC.

Prečo sú aktéri v oblasti Hormuzu stále kľúčoví a prečo nemožno v súčasnosti vybudovať celý koridor

Je ťažké si predstaviť, že by koridor IMEC – ak a keď sa stane skutočnosťou – úplne odklonil obchod mimo Hormuzského prielivu.

Trasa bude musieť byť prekalibrovaná do prístavov ako Fudžajra v Ománskom zálive, aby sa obišla Hormuzská provincia. V posledných mesiacoch však boli lode napadnuté pri pobreží Ománu a až po Jemen na západe.

Ani pozemný koridor nemusí byť v regionálnom konflikte úplne bezpečný, ako ukazujú mnohé iránske raketové zásahy Saudskej Arábie. To je bod, ktorý Trump a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová prehliadli, keď v apríli vyzvali na rozvoj IMEC s cieľom diverzifikovať exportnú infraštruktúru mimo úzkeho hrdla Hormuzskej provincie.

Životaschopnosť IMEC závisí od oveľa viac než len od fyzickej infraštruktúry, ako sú prístavy a železničné trate. Fungovanie časti pozemného prepojenia si vyžaduje hlbšiu dopravnú a politickú spoluprácu na Blízkom východe, a najmä v Saudskej Arábii, Jordánsku a Izraeli.

To už nie je ľahké dosiahnuť po invázii izraelských síl do Gazy. Rozsiahly hnev verejnosti v arabskom svete takmer znemožňuje monarchiám Perzského zálivu súhlasiť s takouto spoluprácou s Izraelom, a to aj napriek vojne s regionálnym rivalom Iránom. Financie sú ďalším problémom, keďže nie sú stanovené žiadne pevné celkové finančné záväzky ani harmonogramy výstavby. Koridor zostáva skôr dlhodobým návrhom než funkčnou alternatívou k existujúcim energetickým a obchodným trasám.

Aká je teda pozícia IMEC?

India a jej partneri projekt stále podporujú. Indický premiér Narendra Modi a talianska premiérka Giorgia Meloni v máji potvrdili svoj záväzok voči IMEC a vyzvali na prvé stretnutie ministrov o koridore, aby sa podnikli konkrétne kroky smerom k jeho implementácii v tomto roku.

Napriek naliehavosti vyvolanej konfliktom na Blízkom východe a Trumpovými komentármi je plne funkčný IMEC vzdialený až roky.