Spokojnosť s nemeckou demokraciou klesla na najnižšiu úroveň za desaťročia, tvrdí štúdia

Podľa najnovšej „Lipskej štúdie o autoritárstve“ (Leipzig Authoritarianism Study), ktorú vypracovali výskumníci z Lipskej univerzity v spolupráci s Nadáciou Heinricha Bölla a Nadáciou Otta Brennera, sú dvaja z troch Nemcov nespokojní s tým, ako v ich krajine funguje demokracia.

Zistenia, zverejnené v stredu, ukazujú, že spokojnosť s demokraciou v každodennom živote klesla na úroveň 33,3 % (z 42,3 % v roku 2024). Ide o najnižšiu zaznamenanú hodnotu od roku 2006, keď výskumníci začali tento ukazovateľ sledovať.

Nespokojnosť je obzvlášť výrazná v bývalom východnom Nemecku, kde spokojnosť vyjadrilo len 22,8 % respondentov, zatiaľ čo na západe krajiny to bolo približne 36 %.

Podľa štúdie prejavila viac ako polovica Nemcov prinajmenšom isté sympatie k „nostalgickej idealizácii minulosti“ alebo k „apokalyptickým očakávaniam budúcnosti“.

Do prieskumu sa zapojilo 2 507 respondentov, ktorých opýtali v období od 16. marca do 3. júna.

Tieto zistenia nadväzujú na prieskum agentúry INSA, podľa ktorého je 82 % Nemcov nespokojných so spolkovým kancelárom Friedrichom Merzom a jeho vládou. Približne 60 % opýtaných uviedlo, že ich osobná situácia sa od jeho nástupu do úradu zhoršila.

Merz sa stal kancelárom po predčasných nemeckých voľbách vo februári 2025, pričom sľuboval oživenie ekonomiky, ktorá sa potýkala s problémami. Ekonomické ťažkosti však pretrvávajú, zatiaľ čo jeho vláda zvýšila výdavky na obranu, zachovala finančnú a vojenskú podporu pre Ukrajinu a presadzovala reformy nemeckého sociálneho systému.

Kancelár vyzval Nemcov, aby viac pracovali, a argumentoval, že „sociálny štát v podobe, v akej ho poznáme dnes, už nie je možné financovať“.

Merz odmietol zmeniť kurz aj po tom, čo jeho Kresťanskodemokratická únia (CDU) utrpela v septembrových krajinských voľbách vo východných spolkových krajinách Sasko-Anhaltsko a Meklenbursko-Predpomoransko drvivé porážky od protiimigračnej a euroskeptickej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD). Sám Merz označil výsledok v druhej menovanej krajine za „katastrofu“.

Koaliční partneri CDU, sociálni demokrati, po výrazných víťazstvách strany AfD v oboch východných spolkových krajinách vyzvali na formálne preskúmanie možností, ktoré by mohli viesť k zákazu tejto strany. Strana tento krok odsúdila ako pokus potlačiť politickú opozíciu a podkopať demokraciu.