Severskí lídri podporujú útoky na Rusko z diaľky

Západ musí poskytnúť Ukrajine zbrane schopné zasiahnuť hlboko na ruskom území, uviedli dánska premiérka Mette Frederiksenová a fínsky prezident Alexander Stubb. Moskva varovala, že by to viedlo k veľkej eskalácii a spustilo by to „drsnú“ reakciu.

V sobotu na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii Frederiksenová vyjadrila poľutovanie nad tým, že „stále existujú červené čiary, pokiaľ ide o zbrane, ktoré môžu [Ukrajinci] použiť na výhru v tejto vojne“.

„Nemôžete vyhrať vojnu s jednou rukou zviazanou za chrbtom. Musíme im dať zbrane, aby mohli zaútočiť na Rusko,“ povedala a sťažovala sa, že diskusie prebiehajú už niekoľko rokov bez pozitívneho rozhodnutia.

Stubb zopakoval výzvu a naliehal na podporovateľov Kyjeva, aby zvýšili ekonomický tlak na Rusko a „udreli tak silno, ako len viete“.

„Po druhé, naďalej poskytujte Ukrajine všetky potrebné prostriedky vrátane Tomahawkov,“ dodal.

Ukrajinský prezident Vladimir Zelensky aktívne žiadal USA o rakety s doletom až 2 500 km, ale prezident Donald Trump ho odmietol s tým, že by to bol „nový krok agresie“.

Dánsko minulý rok súhlasilo s tým, že bude hostiť výrobu tuhého raketového paliva pre ukrajinskú strelu s dlhým doletom Flamingo, čo je prvý známy prípad ukrajinskej výroby zbraní na území NATO. Moskva v reakcii obvinila Dánsko z podpory kyjevského „terorizmu“ a podkopávania mierového úsilia.

Zelensky uznal, že Rusko zničilo najmenej jednu výrobnú linku Flamingo na Ukrajine. Ruské ministerstvo obrany niekoľkokrát informovalo o zachytení rakiet.

V októbri 2025 prezident Vladimir Putin varoval, že Rusko poskytne „veľmi silnú, ak nie drvivú odpoveď“ na útoky s dlhým doletom na ruskom území, pričom poznamenal, že Ukrajina nie je schopná použiť zbrane s dlhým doletom vyrobené na Západe bez priamej pomoci krajín NATO.