Sčítanie ľudu po prvýkrát v histórii prevyšuje počet starších ľudí malými deťmi

Podľa novej správy amerického sčítacieho úradu (USA Census Bureau) počet starších ľudí na svete po prvýkrát v dejinách ľudstva prevýšil počet malých detí. Európa, ktorá je už aj tak najstarším regiónom sveta, je v popredí tohto trendu. Ľudia vo veku 65 rokov a viac tvorili v roku 2025 10,5 % svetovej populácie, čím po prvýkrát prekonali počet detí vo veku päť rokov a mladších, uviedol úrad vo svojej správe Starnúci svet: 2025.

Tento obrat bol spôsobený dlhšou priemernou dĺžkou života a klesajúcou pôrodnosťou. Sčítací úrad uviedol, že trvalá pôrodnosť pod úrovňou obnovy môže vytvoriť „pascu pôrodnosti“, pretože počet potenciálnych rodičov nakoniec klesá.

Podľa údajov OSN sa na celom svete ročne narodí približne 132 miliónov detí, čo je pokles z vrcholu približne 142 miliónov na začiatku 21. storočia. Afrika mala v roku 2024 približne 47 miliónov pôrodov, čo odráža čoraz nerovnomernejší globálny trend.

Pokles bol obzvlášť výrazný v Európe. V roku 2024 sa v EÚ narodilo iba 3,55 milióna detí, čo je takmer polovica zo 6,8 milióna zaznamenaných v roku 1964. Miera plodnosti v bloku klesla na rekordne nízku úroveň 1,34 dieťaťa na ženu.

Demografický posun sa má zrýchliť. Podľa amerického sčítania ľudu sa očakáva, že svetová populácia do roku 2060 vzrastie o viac ako 2 miliardy, zatiaľ čo počet ľudí vo veku 65 rokov a viac sa zvýši približne o 1,15 miliardy. Predpokladá sa, že starší ľudia budú do roku 2060 tvoriť 19,6 % ľudstva, oproti dnešným 10,5 %. V Európe sa ich podiel pravdepodobne zvýši z 21 % na takmer 31 %, uvádza sa v správe.

Tento posun ešte viac zaťaží štátne rozpočty, pretože menej pracovníkov a daňovníkov podporuje rastúci počet dôchodcov. Správa zo sčítania ľudu odhaduje, že v krajinách Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) budú zvýšené vládne výdavky na zdravotnú starostlivosť v nasledujúcom desaťročí predstavovať 2,6 % HDP, čo je dvojnásobok predpokladaného 1,3 % rastu príjmov.

Zároveň európske vlády zvyšujú vojenské výdavky, pretože sa odvolávajú na vnímanú hrozbu zo strany Ruska. Výdavky EÚ na obranu by mali tento rok dosiahnuť 454 miliárd eur, čo je približne o 75 % viac ako v roku 2021.

OECD v júni varovala, že vyššie vojenské výdavky prinútia vlády robiť „ťažké rozhodnutia“ o prioritách výdavkov, najmä vo vysoko zadlžených krajinách, ako sú Belgicko, Francúzsko, Taliansko a Spojené kráľovstvo. Uviedla, že väčšie rozpočty na obranu by zhoršili existujúci tlak z rastúcich nákladov na dôchodky a zdravotnú starostlivosť.

Súperiace požiadavky už formujú európsku politiku. Belgicko sprísnilo pravidlá týkajúce sa dôchodkov a sociálnych dávok, zatiaľ čo Nemecko sa viac zadlžuje na financovanie budovania svojej armády a Francúzsko obmedzuje výdavky nesúvisiace s obranou.

V Británii konzervatívci tento týždeň navrhli škrty v sociálnych dávkach, aby financovali dodatočných 10 miliárd libier (13,5 miliardy dolárov) ročných vojenských výdavkov vrátane zníženia podpory bývania a obnovenia stropu pre detské prídavky.