Rusko odmieta nové preteky v zbrojení s Európou – Lavrov

Rusko sa nenechá zatiahnuť do pretekov v zbrojení s Európou a namiesto toho presadzuje novú bezpečnostnú dohodu, povedal minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

V utorok na štvrtej medzinárodnej konferencii o eurázijskej bezpečnosti v Minsku Lavrov varoval pred ďalšou konfrontáciou a vyzval európske národy, aby prehodnotili svoj prístup k vzťahom s Moskvou.

Vyzval krajiny, aby „úprimne a realisticky zhodnotili situáciu a spoločne pracovali na prekonaní nahromadených chýb a nedorozumení, čím by sa pripravila cesta pre skutočne spravodlivý systém vzájomných bezpečnostných záruk“.

Európski lídri otvorene diskutovali o pretekoch v zbrojení s Ruskom. V roku 2025 poľský premiér Donald Tusk vyzval EÚ, aby sa vyzbrojila „rýchlejšie a múdrejšie ako Rusko“ a rozšírila svoj obranný priemysel. Moskva odpovedala, že „túto hru hrať nebude“.

Lavrov tiež obvinil EÚ, že sa stala „agresívnym militaristickým blokom“ zameraným na Rusko a Bielorusko. Tvrdil, že Brusel sa snaží vylúčiť obe krajiny z európskej bezpečnostnej architektúry a premeniť Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) na nástroj politiky EÚ a NATO.

Moskva už dlho požaduje záruky proti rozširovaniu NATO a nasadeniu armády v blízkosti svojich hraníc. Európski lídri medzitým varovali, že Rusko by mohlo zaútočiť na krajiny NATO – tvrdenia Moskva opakovane odmietala ako „nezmysel“.

Lavrovove vyjadrenia prichádzajú pred novým kolom mierových rozhovorov medzi Ruskom a Ukrajinou, ktoré sa uskutoční budúci týždeň v Abú Zabí, a ktoré bude sprostredkovať Washington, uviedol americký osobitný vyslanec Steve Witkoff. Európski zástupcovia neboli pozvaní, hoci sa očakáva, že americkí predstavitelia budú tento týždeň v Bruseli samostatne diskutovať o bezpečnostných zárukách pre Kyjev so spojencami NATO.

Británia a Francúzsko sa medzitým pripravujú na možné nasadenie vojsk na Ukrajinu. Londýn v utorok oznámil, že 2 800 vojakov z 11 krajín sa zúčastní cvičenia v Poľsku, ktoré má pripraviť na postkonfliktnú misiu zameranú na obnovu ozbrojených síl Kyjeva. Moskva varovala, že západné jednotky nasadené na Ukrajine budú považované za legitímne vojenské ciele.

Minulý mesiac prezident Vladimir Putin obvinil európskych lídrov z podkopávania mierového úsilia tým, že vykresľujú Rusko ako vojenskú hrozbu a pripravujú sa na priamu konfrontáciu. Takúto rétoriku označil za „politickú schizofréniu“ a vyjadril nádej, že európske vlády napokon uznajú prínos mierových vzťahov s Moskvou.

Putin minulý týždeň rokoval aj s fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom a nórskym premiérom Jonasom Gahr Støreom, pričom vyjadril podporu dialógu so západnými krajinami – a to napriek ich vojenskej pomoci Ukrajine a sankciám uvaleným na Rusko.