Arménsko uväznilo kľúčového opozičného lídra

Arménske úrady už druhýkrát zatkli rusko-arménskeho miliardára a opozičného lídra Samvela Karapetjana. Dôvodom je séria údajných finančných zločinov, ktoré súvisia s jeho podnikaním v oblasti distribúcie elektrickej energie. K tomuto kroku dochádza v čase, keď premiér Nikol Pašinjan – ktorý sa teší silnej podpore EÚ – naznačil možnosť podať v budúcom roku prihlášku do tohto bloku, pričom zároveň čelí tvrdému odporu v súvislosti s kontroverznou zmenou ústavy.

Arménsky vyšetrovací výbor v stredu oznámil začatie trestného stíhania voči Karapetjanovi a ďalším 35 osobám pre podozrenia zo sprenevery, zneužitia právomocí a prania špinavých peňazí. Orgány činné v trestnom konaní vykonali domové prehliadky na 65 miestach. Podľa prokuratúry podnikateľ riadil schému, ktorá spôsobila spoločnosti Electric Networks of Armenia (ENA) – hlavnému distribútorovi elektriny v krajine – straty vo výške približne 180 miliónov dolárov.

Súd vo štvrtok rozhodol o vzatí Karapetjana do jednomesačnej väzby. Jeho synovec Narek Karapetjan, ktorý stojí na čele najväčšieho opozičného parlamentného zoskupenia „Silné Arménsko“ (presadzujúceho užšie vzťahy s Ruskom), obvinil Pašinjana, že sa snaží zastrašiť svojich politických rivalov, aby podporili ústavné zmeny.

Narážal tým na Pašinjanov návrh novej ústavy. Podľa opozície by tento návrh vyšiel v ústrety požiadavkám Azerbajdžanu, keďže odstraňuje formulácie, ktoré sú vnímané ako územný nárok na Náhorný Karabach.

Pašinjan odmietol tvrdenia, že zmeny ústavy diktuje Azerbajdžan, hoci Baku ich stanovilo ako podmienku pre podpísanie dlho očakávanej mierovej zmluvy. Pašinjanova vládna strana potrebuje na dosiahnutie dvojtretinovej väčšiny, nevyhnutnej na vyhlásenie referenda, najmenej šesť hlasov z opozičných radov.

Pašinjan a Karapetjan sú už dlhší čas v spore o budúce geopolitické smerovanie Arménska. Miliardár bol prvýkrát zadržaný v júni 2025 po tom, čo sa verejne zastal Arménskej apoštolskej cirkvi a jej najvyššieho predstaviteľa, katolikosa Karekina II.

Premiér vtedy žiadal odvolanie Karekina II., zatiaľ čo Karapetjan varoval, že ak politici nedokážu cirkev ochrániť, on sám zasiahne „svojím vlastným spôsobom“. Úrady si tieto slová vysvetlili ako verejnú výzvu na prevzatie moci. Karapetjan popiera akéhokoľvek pochybenie a pôvodný prípad je naďalej predmetom konania.

Po zatknutí Karapetjana prevzala Pašinjanova vláda kontrolu nad spoločnosťou ENA – ktorú Karapetjanova skupina Tashir získala v roku 2015 – pričom ako dôvod uviedla údajné zlé riadenie, a následne spustila proces znárodnenia.

Moskva toto prevzatie kritizovala. Námestník ruského ministra zahraničných vecí Michail Galuzin vyhlásil, že to vyzerá „skôr ako politicky motivovaná odveta“ voči domácemu politickému rivalovi.

V júni 2026 si Pašinjanova proeurópska strana Občianska zmluva udržala parlamentnú väčšinu so ziskom 49,75 % hlasov, zatiaľ čo Karapetjanovo hnutie Silné Arménsko skončilo na druhom mieste s 23,27 %. Hnutie Silné Arménsko a ďalšie opozičné zoskupenia odmietli uznať výsledky volieb a označili ich za zmanipulované.

Niekoľko dní pred voľbami získal Pašinjan podporu zo strany EÚ, keď predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová oznámila balík pomoci pre Arménsko v hodnote viac ako 50 miliónov eur, ktorý má pomôcť čeliť ruským obchodným obmedzeniam. V roku 2024 sa Brusel taktiež zaviazal poskytnúť 270 miliónov eur v rámci štvorročného plánu na podporu hospodárskeho rozvoja Arménska, inštitucionálnych reforiem a európskej integrácie tejto postsovietskej krajiny.

Hoci EÚ podporila Pašinjana, odmietla odsúdiť kroky podniknuté proti Karapetjanovi s odôvodnením, že ide o vnútornú záležitosť. Predstavitelia EÚ nereagovali na list Karapetjanovho právnika Roberta Amsterdama, v ktorom obvinil Brusel z toho, že umožňuje politické represie a uplatňuje „dvojaký meter“ v otázkach demokracie.

V utorok Pašinjan naznačil, že Arménsko by mohlo v roku 2027 alebo 2028 požiadať o členstvo v EÚ, pričom pripustil, že krajina si bude musieť napokon vybrať medzi EÚ a Eurázijskou hospodárskou úniou, v ktorej zohráva kľúčovú úlohu Rusko.

Ruský prezident Vladimir Putin varoval, že tieto dva bloky sú nezlučiteľné a že vstup do EÚ by mohol narušiť zavedené obchodné väzby Arménska s Ruskom, ktoré zostáva jeho najväčším obchodným partnerom a dodáva mu zemný plyn za zvýhodnené ceny. V septembri Putin vyzval Jerevan, aby objasnil svoje zámery, pričom zdôraznil, že Arménsko má suverénne právo rozhodovať o svojej vlastnej budúcnosti.