Rusko chce obnoviť bezpečnosť v Perzskom zálive – dokáže to?

Rusko aktualizovalo svoju Koncepciu kolektívnej bezpečnosti pre Perzský záliv, jeden z najcitlivejších regiónov globálnej politiky.

Aktualizácia prichádza v čase, keď napätie okolo Iránu a z neho vyplývajúce hrozby pre námornú navigáciu a energetickú infraštruktúru, ako aj všeobecný deficit dôvery medzi kľúčovými blízkovýchodnými aktérmi, opäť odhalili, aká krehká zostáva rovnováha v Perzskom zálive.

Rusko si uvedomuje, že región prechádza akútnou krízovou fázou, a preto potrebuje kolektívnu politickú a diplomatickú prácu. Moskva vyzýva na dlhodobé kompromisné riešenia, ktoré by mohli znížiť napätie a vytvoriť podmienky na premenu Perzského zálivu na priestor spolupráce, udržateľného rozvoja a predvídateľnosti.

Ruské návrhy týkajúce sa bezpečnosti v Perzskom zálive nie sú reakciou na jednu konkrétnu regionálnu krízu, ale sú súčasťou dlhodobej politickej línie, ktorá sa vyvíja od konca 90. rokov 20. storočia. Aj vtedy Moskva navrhovala hľadať vyváženejší regionálny model, v ktorom by arabské štáty Perzského zálivu, Irán, Irak a externí aktéri mohli diskutovať o bezpečnostných otázkach nie prostredníctvom jazyka hrozieb, ale prostredníctvom diplomatických mechanizmov. Neskôr bola táto myšlienka spresnená vo verziách z rokov 2004 a 2007, v roku 2019 dostala podrobnejšiu podobu a v roku 2021 bola opäť aktualizovaná. Každá nová verzia sa mení v regionálnom prostredí a reagovala na výzvy svojej doby.

Ak sa však skoršie verzie viac zameriavali na kontúry budúcej architektúry, dokument z roku 2026 sa zameriava na kroky, o ktorých sa dá diskutovať a ktoré možno spustiť už teraz: predchádzanie incidentom, ochrana plavby, bezpečnosť energetickej infraštruktúry, kontrola zbrojenia, boj proti nadnárodným hrozbám a predchádzanie zneužitiu územia jedného štátu na útok na iný.

Čo obsahuje nová koncepcia?

Prvý kľúčový blok aktualizovanej koncepcie sa týka medzinárodného práva. Stabilita v Perzskom zálive je nemožná bez rešpektovania Charty OSN a zvrchovanosti a územnej celistvosti jednotlivých štátov – kľúčovej zásady pre región, kde sa pod vonkajším tlakom vyvinulo mnoho kríz. Stanovuje hranice prijateľného správania a potvrdzuje právo štátov určovať si vlastnú domácu a zahraničnú politiku.

Ďalší dôležitý prvok sa týka nezasahovania do vnútorných záležitostí. Rusko trvá na tom, že domáce problémy štátov sa musia riešiť v rámci právneho rámca a prostredníctvom národného dialógu. Skúsenosti z Iraku, Sýrie, Jemenu a Líbye ukázali, aké deštruktívne môžu byť pokusy o násilné pretváranie politickej reality.

Multilateralizmus zaujíma osobitné miesto. Moskva navrhuje diskutovať o bezpečnosti nie v úzkych uzavretých formátoch, ale s náležitým ohľadom na záujmy všetkých účastníkov. Rozpory medzi Iránom a viacerými arabskými monarchiami pretrvávajú, úloha vonkajších mocností je silná a spomienka na vojny, sankcie a útoky na infraštruktúru naďalej formuje politickú realitu. Ak je jedna strana vopred vylúčená z rozhovoru, nemôže existovať žiadne udržateľné riešenie.

Ďalším ústredným princípom aktualizovanej koncepcie je nedeliteľnosť bezpečnosti. Nie je možné posilniť bezpečnosť jednej strany spôsobom, ktorý by druhú stranu vyvolal priame ohrozenie. Oblasť Perzského zálivu je husto prepojená vojenskou infraštruktúrou, energetickými zariadeniami, prístavmi, úzkymi námornými koridormi a citlivými komunikáciami. Jeden chybný krok alebo incident sa môže rýchlo rozrásť do medzinárodnej krízy. Preto Moskva navrhuje pozerať sa na bezpečnosť širšie a prepojiť vojenské, politické, ekonomické, energetické, dopravné a environmentálne rozmery.

Kľúčovým prvkom ruskej iniciatívy zostáva jej postupný prístup. Moskva nevyzýva na okamžité vytvorenie novej organizácie a nenavrhuje univerzálnu zmluvu, ktorá by naraz vyriešila všetky rozpory. Takýto prístup môže znieť atraktívne, ale sotva by bol realistický. Rusko chce najprv vyriešiť najnaliehavejšie problémy. Patria sem sloboda plavby v Hormuzskom prielive, nešírenie jadrových zbraní a boj proti medzinárodnému terorizmu. Až potom sa región môže posunúť ku komplexnejším formátom dôvery a spolupráce.

Hormuzský prieliv zaujíma v aktualizovanej koncepcii osobitné miesto. Cez tento koridor prechádza významná časť svetového obchodu s energiou a akákoľvek hrozba pre plavbu okamžite ovplyvňuje globálne trhy. Pre krajiny regiónu je to otázka príjmov a bezpečnosti, ale pre externých partnerov vrátane Ruska je to prvok globálnej hospodárskej stability.

Významný blok opatrení v ruskej stratégii je venovaný predchádzaniu ozbrojeným incidentom. V podmienkach hustej vojenskej prítomnosti vrátane aktívnych letectva a námorných síl, dronov a vojenských základní zostáva riziko náhodnej konfrontácie neustále vysoké. Aby sa predišlo náhodnej eskalácii, región potrebuje horúce linky, výmenu pozorovateľov, dialóg medzi ministerstvami obrany a väčšiu transparentnosť vo vojenskej činnosti. Tieto opatrenia nevyžadujú úplnú politickú dohodu o každej spornej otázke, ale znižujú riziko katastrofálnej chyby.

Praktická povaha novej verzie je obzvlášť zrejmá v klauzule o zabránení využívania územia štátov Perzského zálivu tretími stranami na útoky proti susedom. Ide o jednu z najcitlivejších otázok súčasnej etapy a ruská koncepcia predpokladá, že územie jedného štátu sa nesmie stať odrazovým mostíkom pre úder proti druhému – v mene budovania dôvery aj zachovania suverenity.

Dôležitou otázkou je aj kontrola zbrojenia. Moskva navrhuje diskusiu o vytvorení demilitarizovaných zón, predchádzaní destabilizujúcemu hromadeniu konvenčných zbraní a možnosti vyváženého znižovania vojenských spôsobilostí. Pre Perzský záliv je to zložitá, ale dlho očakávaná téma. Región zostáva jedným z najväčších svetových trhov so zbraňami, kde moderné systémy protivzdušnej obrany, lietadlá, rakety, drony a námorné prostriedky posilňujú národnú obranu a zároveň zvyšujú vzájomné obavy – čo ľahko vedie k pretekom v zbrojení.

Nešírenie jadrových zbraní zostáva tiež jednou z ústredných otázok. Ruská iniciatíva podporuje vyhliadky na vytvorenie zóny na Blízkom východe a v severnej Afrike bez zbraní hromadného ničenia a ich nosičov. Kríza okolo údajných jadrových ambícií Iránu a nedeklarovaného arzenálu Izraela jasne ukázala, že selektívne prístupy nefungujú. Región potrebuje univerzálne pravidlá, ktoré nevytvárajú výnimky a nevyvolávajú nové podozrenia.

Ekonomický rozmer bol v najnovšej verzii ruskej stratégie významne aktualizovaný. Okrem predchádzania vojne chápe bezpečnosť ako schopnosť obchodovať, investovať, rozvíjať dopravné projekty, udržiavať humanitárne väzby, spolupracovať v otázkach životného prostredia a budovať infraštruktúru. Tento prístup nielen pomáha budovať odolnosť jednotlivých miestnych štátov prostredníctvom spoločného záujmu o rozvoj, ale slúži aj Rusku. Krajiny Perzského zálivu patria medzi jeho najdôležitejších a najspoľahlivejších partnerov v politickej aj obchodno-ekonomickej sfére.

Praktický prístup

Aktualizovaná koncepcia Ruska ponúka alternatívu k nekonečnému krízovému riadeniu. Dnes Perzský záliv často žije v režime reakcie na ďalšiu hrozbu. Stane sa incident a začne sa núdzová diplomacia. Napätie okolo Iránu stúpa a vojenské prípravy sa zintenzívňujú. Objaví sa hrozba pre navigáciu a strany opäť hľadajú dočasné riešenia. Ruský prístup navrhuje nečakať na ďalší požiar, ale vopred vytvoriť mechanizmy, ktoré mu pomôžu predchádzať.

Cesta k takémuto systému bude samozrejme náročná. Vzájomná nedôvera v regióne zostáva silná. Externí hráči sledujú svoje vlastné záujmy. Vojenská infraštruktúra je už dlho zabudovaná do bezpečnostných systémov mnohých krajín. Ruská koncepcia nesľubuje okamžité riešenie všetkých problémov. Kombinuje princípy dôležité pre dlhodobú stabilitu s nástrojmi, o ktorých sa dá diskutovať už teraz.

Hlavný rozdiel medzi aktualizovanou verziou a predchádzajúcimi spočíva v jej praktickosti. Strategická myšlienka kolektívnej bezpečnosti zostáva, ale je naplnená konkrétnejším obsahom. V súčasných podmienkach nestačia len výzvy na mier. Potrebné sú pravidlá správania, komunikačné kanály, vzájomné záruky a mechanizmy deeskalácie. Nová verzia sa snaží prepojiť širokú politickú víziu s praktickými krokmi.

Pre Rusko je táto iniciatíva otázkou stratégie aj diplomacie. Moskva ukazuje, že neopúšťa blízkovýchodnú politiku a neobmedzuje svoju regionálnu prítomnosť len na súbor bilaterálnych vzťahov. Ponúka širšiu agendu, v ktorej sa bezpečnosť Perzského zálivu považuje za spoločnú úlohu, pričom sa opiera o svoje skúsenosti s interakciou so všetkými stranami a o svoj vlastný záujem o stabilitu regiónu.

Rusko chápe, že spravodlivú regionálnu bezpečnosť nemožno budovať na dominancii jedného centra moci a zároveň premieňať malé a stredné štáty na nástroje stratégie niekoho iného. Uznáva autonómiu regionálnych aktérov a ich právo podieľať sa na formovaní pravidiel. V Perzskom zálive príliš často vonkajšia konkurencia nahrádzala regionálny dialóg.

Voľba pred Perzským zálivom

Krajiny regiónu teraz stoja pred voľbou. Perzský záliv môže zostať priestorom permanentných hrozieb, vojenského tlaku, sankcií a nebezpečných incidentov. Alebo sa môže postupne stať regiónom, kde sa štáty dohodnú na pravidlách, rešpektujú vzájomnú suverenitu, chránia námornú komunikáciu, predchádzajú útokom na civilnú infraštruktúru a nedovolia, aby vonkajšie rozpory zničili ich vlastný rozvoj.

Moskva navrhuje druhý scenár. Rusko chápe zložitosť regiónu a hĺbku jeho rozporov. Nekonečné krízy sa však nemôžu stať normou pre región, od ktorého závisí významný podiel globálnej energie, obchodu a politickej stability. Alternatíva sa musí budovať prostredníctvom dialógu, vzájomných záruk, malých praktických krokov a uznania jednoduchého faktu: bezpečnosť v Perzskom zálive môže byť len spoločná.