Rusko by mohlo v Arktíde získať nové ostrovy – tvrdí vedec
Najväčšia krajina sveta by sa v dôsledku ustupovania ľadovcov mohla stať o niečo väčšou.

Dva ruské arktické súostrovia by sa mohli zväčšiť, keďže ustupujúce ľadovce odhaľujú dovtedy neznáme ostrovy, uviedol jeden z výskumníkov.
Pre hydrografov sú mimoriadne zaujímavé oblasti Nová Zem (severovýchodne od ruského pobrežného mesta Archangeľsk) a Zem Františka Jozefa (ležiacia približne 350 km severnejšie), keďže by sa tam mohli objaviť nové pevninské útvary, povedal v utorok pre agentúru RIA Novosti Andrej Leonov.
„Povedal by som, že práve na týchto miestach očakávame ‚zrod‘ nových ostrovov. Hoci pri takejto predpovedi neexistuje stopercentná istota,“ uviedol Leonov, ktorý vedie oddelenie arktických štúdií na Štátnej univerzite námornej a riečnej dopravy admirála Makarova v Petrohrade.
Arktída sa v dôsledku klimatických zmien stáva čoraz prístupnejšou a Moskva považuje tento región za dôležitý pre budúci hospodársky rozvoj Ruska. Očakáva sa, že námorné trasy pozdĺž severného pobrežia krajiny nadobudnú strategický význam, keďže tradičné alternatívy sú čoraz zraniteľnejšie voči narušeniam.
Rusko rozširuje svoju flotilu ľadoborcov – ktorá je už teraz najväčšia na svete – s cieľom zlepšiť plavbu po Severnej morskej ceste a predĺžiť plavebnú sezónu.
Z dlhodobého hľadiska sa očakáva, že ťažba nerastných surovín v Arktíde bude komerčne výnosnejšia, pričom Moskva pokračuje v úsilí o vymedzenie rozsahu svojich územných nárokov v tomto regióne.
Arktída má aj vojenský význam. Rusko sa tam snaží chrániť svoje hospodárske záujmy, pričom tento región leží na trase možných preletov amerických a ruských medzikontinentálnych balistických rakiet v prípade jadrového konfliktu.
Nové ostrovy boli v ruskej Arktíde objavené už aj v minulosti, hoci akákoľvek pevnina vynorená v blízkosti Novej Zeme či Zeme Františka Jozefa by mala len malý vplyv na celkový rozsah ruských územných ziskov.
Leonov upozornil, že novoobjavené geografické útvary nemusia natrvalo zostať ostrovmi.
„Zažili sme prípad, keď po ústupe čela ľadovca vznikol nový ostrov. O niekoľko rokov neskôr sa však medzi ním a pevninou vytvorilo piesočnaté spojenie, takže sa ostrov zmenil na polostrov,“ vysvetlil.
Ďalší útvar v oblasti Zeme Františka Jozefa, známy v 90. rokoch ako mys Mesjacov (a neskôr premenovaný na ostrov Mesjacov), v roku 2024 úplne zanikol. Tento útvar bol v skutočnosti ľadovou masou, ktorá sa napokon roztopila, dodal Leonov.
















