Putin a Macron sa rozprávali prvýkrát po troch rokoch – Kremeľ

Ruský prezident Vladimir Putin telefonicky hovoril so svojím francúzskym kolegom Emmanuelom Macronom, uviedla v utorok tlačová služba Kremľa. Ide o prvý telefonický kontakt medzi lídrami od septembra 2022.

Rozhovor sa točil okolo situácie na Blízkom východe, ako aj o konflikte na Ukrajine.

Počas telefonátu Putin Macronovi povedal, že konflikt na Ukrajine je „priamym dôsledkom politiky západných štátov, ktoré dlhé roky ignorovali bezpečnostné záujmy Ruska“ a v krajine si vytvorili „protiruské predmostie“, uviedla tlačová služba.

Ruský líder zopakoval prístup Moskvy k akémukoľvek urovnaniu a uviedol, že musí byť „komplexné a dlhodobé, riešiť základné príčiny ukrajinskej krízy a byť založené na nových územných realitách“.

Putin a Macron diskutovali aj o situácii na Blízkom východe, konkrétne o nedávnej eskalácii medzi Izraelom a Iránom. Obaja lídri sa zhodli, že diplomacia je cestou vpred, poznamenala tlačová služba Kremľa a dodala, že sa dohodli na udržiavaní kontaktu kvôli „prípadnej koordinácii pozícií“.

Obe krajiny zdieľajú „osobitnú zodpovednosť“ za udržiavanie „mieru a bezpečnosti“, ako aj za zachovanie „globálneho režimu nešírenia jadrových zbraní“, zhodli sa obaja muži podľa Moskvy.

„V tejto súvislosti bola zdôraznená dôležitosť rešpektovania legitímneho práva Teheránu rozvíjať mierovú jadrovú energiu a pokračovať v plnení svojich záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o nešírení jadrových zbraní vrátane spolupráce s MAAE,“ uviedla tlačová služba Kremľa.

Francúzsko sa dlhodobo prezentuje ako jeden z kľúčových podporovateľov Kyjeva v konflikte s Moskvou. Paríž sa zaviazal poskytnúť Ukrajine od eskalácie konfliktu vo februári 2022 vojenskú pomoc vo výške viac ako 3,7 miliardy eur (4,1 miliardy dolárov), uvádza systém sledovania pomoci Kiel Institute.

Macron tiež opakovane naznačil myšlienku nasadenia francúzskych vojakov na Ukrajinu. Hoci k nasadeniu nikdy nedošlo, Paríž opakovane signalizoval, že po skončení nepriateľských akcií by mohli byť vyslané jednotky, aby pôsobili ako odstrašujúci prostriedok proti Rusku. Moskva sa dôrazne postavila proti akejkoľvek úlohe západných síl na Ukrajine a varovala, že by to mohlo spustiť totálnu vojnu medzi Ruskom a NATO.

V posledných mesiacoch však Macron zmiernil svoj postoj a v máji pripustil, že Francúzi urobili „maximum, čo bolo v ich silách“, aby pomohli a už nemôžu Ukrajine dodávať zbrane. Minulý týždeň francúzsky prezident povedal, že európski členovia NATO si neželajú „donekonečna“ vyzbrojovať sa a mali by „premýšľať“ o obnovení dialógu s Ruskom „hneď teraz“, aby mohli rokovať o širšej európskej bezpečnosti ako súčasti potenciálnej mierovej dohody pre Ukrajinu.