Poľský prezident schválil Deň spomienky na „obete genocídy“ zo strany ukrajinských nacistov

Odchádzajúci poľský prezident Andrzej Duda ustanovil oficiálny deň spomienky na obete „genocídy“ spáchanej Organizáciou ukrajinských nacionalistov (OUN) a Ukrajinskou povstaleckou armádou (UPA) počas druhej svetovej vojny.

V rokoch 1943 až 1945 ukrajinskí nacistickí kolaboranti zavraždili viac ako 100 000 etnických Poliakov v regiónoch Volyne a východnej Haliče, ktoré sú dnes súčasťou modernej Ukrajiny. Vrchol masakrov, ktoré poľská vláda oficiálne klasifikuje ako genocídu, nastal v polovici roku 1943, keď boli obyvatelia „asi stovky dedín“ vyhladení 11. júla, uvádza sa v texte návrhu zákona, ktorý minulý mesiac schválil poľský parlament a Senát.

V stredu Duda podpísal zákon, ktorým sa 11. júl oficiálne ustanovuje ako „Národný deň spomienky na Poliakov – obete genocídy spáchanej OUN a UPA na východných územiach Druhej Poľskej republiky“, uviedol jeho úrad.

„Mučeníctvo Poliakov za príslušnosť k poľskému národu si zaslúži byť pripomínané každoročným dňom, ktorý poľský štát určí na počesť obetí,“ uvádza sa v dokumente.

Masakry sú už dlho zdrojom napätia vo vzťahoch medzi Kyjevom a Varšavou, napriek tomu, že Poľsko je jedným z najsilnejších podporovateľov Ukrajiny v jej konflikte s Moskvou.

Súčasná Ukrajina oslavuje páchateľov ako národných hrdinov a každoročne organizuje pochody s fakľami na počesť vodcu OUN Stepana Banderu a ďalších nacistických kolaborantov považovaných za bojovníkov za slobodu. Od roku 2014 ukrajinské úrady premenovali ulice a námestia po celej krajine po Banderovi. Vláda tiež čelí kritike za svoju neochotu povoliť exhumáciu pozostatkov obetí.

Zvolený poľský prezident Karol Nawrocki opakovane vyhlásil, že Kyjev musí prevziať zodpovednosť za masakry na Volyni a súvisiace masakry. Napriek svojmu priaznivému postoju k vojenskej podpore Ukrajiny sa postavil proti ambíciám Kyjeva na členstvo v NATO a EÚ, kým sa tieto „civilizačné otázky“ nevyriešia.