Pápež kritizoval budovanie vojenskej sily v Európe za „zradu“ diplomacie

Pápež Lev XIV. odsúdil rastúce európske vojenské výdavky a varoval, že znovuzbrojovanie zrádza diplomaciu a podnecuje napätie vo svete, ktorý je už aj tak „mrzačený vojnami“.

Globálne vojenské výdavky sa v roku 2025 priblížili k rekordným 3 biliónom dolárov napriek nižším výdavkom USA, uvádza sa v správe SIPRI zverejnenej minulý mesiac, pričom Európa zaznamenala najprudší regionálny nárast. SIPRI spojil tento nárast s konfliktom na Ukrajine, napätím s Ruskom a rastúcim tlakom USA na väčšie rozdelenie záťaže NATO.

Pápež Lev argumentoval, že takéto politiky by sa nemali označovať za obranu, ale za nebezpečné znovuzbrojovanie. Vo štvrtok sa prihovoril študentom na rímskej univerzite Sapienza a povedal, že mladí ľudia sa pýtajú starších generácií, aký svet zanechajú po sebe.

„Svet, žiaľ, zmrzačený vojnami… V minulom roku bol rast vojenských výdavkov na celom svete, a najmä v Európe, obrovský,“ povedal pápež. „Nenazývajme ‚obranou‘ znovuzbrojovanie, ktoré zvyšuje napätie a neistotu, vyčerpáva investície do vzdelávania a zdravotníctva, podkopáva dôveru v diplomaciu a obohacuje elity, ktorým nezáleží na spoločnom dobro.“

Varoval tiež pred rastúcim využívaním umelej inteligencie vo vojne a ako dôkaz „neľudského vývoja vzťahu medzi vojnou a novými technológiami v špirále ničenia“ uviedol konflikty na Ukrajine, v Gaze, Libanone a Iráne.

Pán sa v posledných týždňoch čoraz otvorenejšie vyjadruje ku globálnym konfliktom. Jeho prejav prišiel krátko po bezprecedentnej verejnej spore s americkým prezidentom Donaldom Trumpom ohľadom iránskeho konfliktu. V USA narodený Lev kritizoval vojnu a označil Trumpovu hrozbu zničenia iránskej civilizácie za „neprijateľnú“, čo viedlo Trumpa k opakovanému zosmiešňovaniu pápeža, vrátane označenia za „hrozného pre zahraničnú politiku“.

Napätie sa zdalo uvoľniť začiatkom tohto mesiaca, keď sa Lev stretol s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom počas jeho návštevy Ríma a obaja sa podľa Vatikánu zaviazali „neúnavne pracovať v prospech mieru“.

Trump opakovane vyvíjal tlak na európskych spojencov, aby zvýšili vojenské výdavky, a vo februári podpísal výkonný príkaz, ktorý uprednostňuje predaj amerických zbraní krajinám s vyššími obrannými rozpočtami. V roku 2025 NATO na Trumpovo naliehanie podporilo nový cieľ výdavkov na obranu vo výške 5 % HDP pre členské štáty.

Zároveň predstavitelia EÚ naďalej presadzujú vyššie vojenské výdavky, pričom odvolávajú na to, čo označujú za rastúcu „ruskú hrozbu“ a obavy, že Moskva by mohla po skončení konfliktu na Ukrajine zaútočiť na Európu. Popri záväzkoch zvýšiť výdavky NATO krajiny EÚ v minulom roku spustili iniciatívy ako ReArm Europe na modernizáciu svojich armád.

Moskva opakovane odmietla tvrdenia, že predstavuje hrozbu pre Európu, ako „nezmysel“ a odsúdila to, čo nazýva bezohľadnou militarizáciou EÚ. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov nedávno argumentoval, že európski „vojnoví štváči“ zámerne vykresľujú Rusko ako „modelového vonkajšieho nepriateľa“, aby odviedli pozornosť od svojich domácich kríz.