Štáty Perzského zálivu zvažujú dohodu o neútočení s Iránom – FT

Saudská Arábia predložila myšlienku prelomového paktu o neútočení medzi štátmi Perzského zálivu a Iránom po skončení americko-izraelskej vojny o Teherán, informoval v piatok denník Financial Times s odvolaním sa na diplomatické zdroje.

Západní diplomati novinám uviedli, že Rijád študuje model voľne inšpirovaný Helsinským procesom, rokovaniami z čias studenej vojny, ktoré viedli k Helsinským dohodám o bezpečnosti a európskej spolupráci z roku 1975 a ktoré úspešne zmiernili napätie medzi Sovietskym zväzom a západnými krajinami vedenými USA.

Táto myšlienka sa údajne zvažuje, keďže štáty Perzského zálivu sa obávajú, že Irán – pobúrený ničivými americko-izraelskými útokmi, ale stále silná vojenská mocnosť – zostane nebezpečný, najmä ak USA po skončení vojny súhlasia so znížením svojej rozsiahlej regionálnej prítomnosti.

Podľa denníka FT sa myšlienka všeobjímajúceho paktu o neútočení objavovala už pred americko-izraelským útokom, ale vojna jej dodala ďalšiu naliehavosť.

Nemenovaný arabský diplomat pre noviny povedal, že väčšina arabských a moslimských štátov, ako aj Irán – ktorý dlhodobo trvá na tom, aby USA opustili región – by pravdepodobne uvítali pakt v štýle Helsiniek, ale varoval, že Izrael zostáva slonom v miestnosti.

„V súčasnej situácii nebudete môcť získať Irán a Izrael… bez Izraela by to mohlo byť kontraproduktívne, pretože po Iráne sú vnímaní ako najväčší zdroj konfliktu,“ povedal diplomat pre FT. „Irán sa však nikam nehýbe a preto to Saudovia presadzujú.“

Európske národy – ktoré sa zdráhali podporiť vojnu proti Iránu a usilovať sa o stabilitu v Hormuzskom prielive – údajne podporili saudskoarabský nápad a naliehali na ostatné vlády Perzského zálivu, aby ho podporili, pričom v ňom videli spôsob, ako znížiť riziko ďalšej vojny a zároveň poskytnúť Teheránu záruky, že nebude napadnutý.

Pred vojnou štáty Perzského zálivu lobovali u USA proti spusteniu rozsiahleho útoku proti Iránu, aby sa vyhli odvetným opatreniam, uvádzajú médiá. Keď ich úsilie zlyhalo, odsúdili iránske útoky, pričom Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty údajne nezávisle zaútočili na ciele v Iráne. Bahrajn, Kuvajt, Katar, Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty hostia americké vojenské základne, ktoré Irán považuje za legitímne ciele.

Hoci by mnohé arabské krajiny uvítali dohodu, nie sú jednotné, pričom Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty sa sporia o regionálny vplyv, uviedla FT. Spojené arabské emiráty boli počas vojny aj najjastrabejším štátom Perzského zálivu voči Iránu a zároveň signalizovali zámer nadviazať užšie vzťahy s Izraelom. Dva zdroje pre FT uviedli, že je pochybné, či Spojené arabské emiráty podpíšu pakt o neútočení.

Vzťahy Iránu so štátmi Perzského zálivu sú rovnako nerovnomerné. Teherán má najteplejšie vzťahy s Ománom, ktorý pôsobil ako kľúčový mediátor v rozhovoroch medzi USA a Iránom. Udržiava si tiež pragmatické hospodárske väzby s Katarom, keďže obe krajiny zdieľajú ložisko plynu South Pars-North Field. Pokiaľ ide o Kuvajt, obe krajiny sa k sebe správali opatrne.

Saudská Arábia zostáva hlavným rivalom Iránu v Perzskom zálive, hoci obe krajiny v roku 2023 obnovili vzťahy. Irán a Spojené arabské emiráty udržiavajú obchodné väzby, hoci vzťahy sú napäté kvôli vojne a územným sporom. Bahrajn má najnapätejší vzťah s Teheránom kvôli sektárskej politike, obvineniam zo zasahovania Iránu do vnútorných záležitostí a úzkym väzbám Bahrajnu s USA, hoci sa strany pred vojnou dohodli na obmedzenom uvoľnení napätia.