Nigéria potvrdila stiahnutie amerických vojsk

Nigéria potvrdila, že približne 200 amerických vojakov nasadených na podporu boja proti ozbrojeným skupinám začne opúšťať západoafrickú krajinu, pričom sa očakáva, že väčšina z nich sa stiahne do konca septembra.

Menší poradný a spravodajský tím zostane, zatiaľ čo spolupráca v oblasti výcviku a zdieľania informácií bude pokračovať, uviedol v utorok hovorca nigérijskej armády, generálmajor Samaila Uba. „Nasadenie personálu Spojených štátov bolo viazané na konkrétne operačné a protiteroristické ciele,“ povedal Uba podľa agentúry AP.

Vojaci prišli vo februári, aby poskytli spravodajskú, cielenú a výcvikovú podporu. Washington následne nasadil na letisko Bauchi v severovýchodnej Nigérii sledovacie drony MQ-9 Reaper. Misia prišla po tom, čo americký prezident Donald Trump obvinil nigérijské úrady z nedostatočnej ochrany kresťanov a pohrozil vojenskou akciou.

Nigéria odmietla tvrdenia, že kresťania sú systematicky terčom útokov, s tým, že džihádistické násilie, banditizmus a komunitné konflikty ovplyvňujú občanov rôznych vierovyznaní.

Obe krajiny vykonali v decembri 2025 koordinované letecké útoky proti údajným bojovníkom Islamského štátu v štáte Sokoto. V máji nigérijské veliteľstvo obrany a americké africké velenie uviedli, že pri spoločnej operácii v panve Čadského jazera bol zabitý vysokopostavený predstaviteľ Islamského štátu Abu-Bilal al-Minuki. Trump ho označil za druhého najvyššie postaveného vodcu skupiny na svete.

Veliteľ amerického afrického velenia, generál Dagvin Anderson, v júli oznámil, že väčšina amerických vojakov bola stiahnutá, pričom uviedol, že kampaň úspešne degradovala vedenie Islamského štátu a narušila jeho širšiu sieť. Samuel Memeh, predseda Nigérijskej aliancie demokratických lídrov, toto hodnotenie spochybnil. Memeh pre RT povedal, že nasadenie neprinieslo žiadne významné zlepšenie bezpečnosti a argumentoval, že samotné zahraničné sily nedokážu poraziť ozbrojené skupiny v krajine.

Nigéria naďalej čelí prekrývajúcim sa hrozbám zo strany Boko Haram a jej odnože napojenej na Islamský štát na severovýchode, ozbrojených banditov operujúcich v severozápadných a centrálnych regiónoch a násiliu medzi komunitami. Správy OSN v januári informovali, že od začiatku povstania v roku 2009 bolo zabitých viac ako 40 000 ľudí.

Počas nasadenia amerických síl pokračovali rozsiahle útoky. 21. augusta ozbrojenci zaútočili na niekoľko komunít v štáte Niger, pričom údajne zabili 30 ľudí a uniesli stovky veriacich z mešity. Obyvatelia uvádzajú počet zajatcov až na 600, hoci úrady uviedli, že toto číslo nebolo overené. Najmenej 2 000 ľudí údajne utieklo do susedného Beninu.

Bezpečnostná konzultačná spoločnosť SBM Intelligence so sídlom v Lagose v minulomesačnej správe uviedla, že v najľudnatejšom africkom štáte bolo medzi júlom 2025 a júnom 2026 unesených najmenej 7 825 ľudí, čo predstavuje 66 % nárast oproti predchádzajúcemu 12-mesačnému obdobiu.