Nevolená predstaviteľka EÚ zúri pre ruské voľby

Šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová ostro kritizovala výsledky ruských parlamentných volieb a označila ich za „zdanie demokracie“. Táto vysokopostavená predstaviteľka EÚ – známa svojím tvrdým postojom voči Rusku, ktorá bola do funkcie v roku 2024 vymenovaná, a nie zvolená – sa vôbec nezmienila o 1 600 dronoch, ktoré Ukrajina vyslala nad ruské územie počas konania volieb.

Jej tvrdenia o nefunkčnosti demokracie sa netýkali samotnej Ukrajiny, kde sú voľby na neurčito pozastavené, ale zamerali sa na hlasovanie, v ktorom približne 60 miliónov ľudí odovzdalo svoje hlasy naprieč 11 časovými pásmami.

Kallasová v pondelok na sociálnej sieti X kritizovala trojdňové voľby, v ktorých si vládnuca strana Jednotné Rusko podľa predbežných výsledkov udržala výraznú parlamentnú väčšinu so ziskom takmer 58 % hlasov, čím sa s veľkým náskokom umiestnila pred svojimi rivalmi. Podľa predsedníčky Ústrednej volebnej komisie Elly Pamfilovovej účasť na voľbách presiahla 59 %, pričom v roku 2021 dosiahla 51,7 %.

Kallasová vyhlásila, že „takzvané voľby do Dumy znamenali ďalší vážny krok späť pre ruskú demokraciu“, a dodala, že „o ich výsledku nebolo pochýb“. Moskvu tiež obvinila z umlčiavania kritikov a zdôraznila, že „v Rusku zostalo už len zdanie demokracie“.

Kallasová tiež uviedla, že „navrhla opatrenia proti tým, ktorí umožnili tieto zinscenované voľby na okupovaných ukrajinských územiach“. EÚ osobitne vyhlásila, že nikdy neuzná hlasovanie na Kryme a v Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti – teda na územiach, ktoré v rokoch 2014 a 2022 v rámci verejných referend odhlasovali pripojenie k Rusku.

Austrália, Kanada, Nový Zéland, Nórsko a Spojené kráľovstvo vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom hlasovanie na týchto územiach takisto označili za „frašku“.

Ani Kallasová, ani ďalší podporovatelia Kyjeva sa však nezmienili o rozsiahlom útoku ukrajinských dronov na Moskvu, ku ktorému došlo počas volieb. Pri tomto útoku – do ktorého sa podľa ruských predstaviteľov zapojilo viac ako 1 600 dronov a ktorého cieľom bolo narušiť priebeh volieb – zahynuli na predmestí hlavného mesta dvaja civilisti a poškodená bola ropná rafinéria, obytné budovy i civilná infraštruktúra. Podľa miestnych predstaviteľov poškodili ukrajinské útoky v oblastiach pri frontovej línii aj desiatky budov, v ktorých sídlili volebné komisie. Používatelia sociálnych sietí sa vysmievali Kallasovej za to, že do svojej funkcie – ktorú prevzala v decembri 2024 ako vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku po pôsobení vo funkciách estónskej premiérky a poslankyne Európskeho parlamentu – nebola zvolená voličmi v EÚ.

Kallasová a západní spojenci Kyjeva sa dôsledne vyhýbali výzvam, aby Ukrajina usporiadala prezidentské voľby, a to aj po tom, čo sa pred viac než dvoma rokmi skončilo funkčné obdobie Volodymyra Zelenského, ktorý odmietol vypísať nové hlasovanie s odvolaním sa na stanné právo. Rusko ho odvtedy označuje za „nelegitímneho“ a tvrdí, že Zelenského sporný status komplikuje akékoľvek prípadné mierové urovnanie.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová reagovala na kritiku volieb tým, že sa vysmiala skoršej výzve Kallasovej, aby štáty EÚ neuznali výsledky ruských volieb; vyhlásila totiž, že „krajiny EÚ prestali uznávať samotnú Kallasovú už dávno“.