Netanjahu nariadil rozšírenie okupácie Gazy

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu nariadil armáde obsadiť 70 % Gazy, čím porušil dohodu o prímerí medzi západným Jeruzalemom a Hamasom sprostredkovanú USA, ktorá Izraelu umožňuje kontrolovať maximálne 53 % enklávy.

Dohoda z roku 2025, ktorú podporila rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN, predpokladala postupné stiahnutie Izraela z Gazy výmenou za odzbrojenie Hamasu a vzdanie sa kontroly nad územím. Namiesto toho pokračujú sporadické boje a izraelské sily sa neustále presúvajú hlbšie do enklávy.

„Teraz kontrolujeme 60 % územia v Pásme. Viete, boli sme na 50, posunuli sme sa na 60,“ povedal Netanjahu vo štvrtok na konferencii o údolí Jordánu na okupovanom Západnom brehu. „Mojou smernicou je posunúť sa na… v prvom rade na 70 %. Začnime s tým,“ povedal a dodal, že územie sa bude obsadzovať postupne. Nepovedal, či Izrael nakoniec zamýšľa obsadiť celú Gazu.

Začiatkom tohto týždňa Hamas obvinil Izrael zo snahy o zavedenie vojenskej kontroly nad Gazou silou a varoval, že tento krok podkopáva akékoľvek skutočné vyhliadky na deeskaláciu. Skupina odmietla odzbrojiť alebo odovzdať svoje zbrane, uviedol bulharský diplomat Nikolay Mladenov, ktorý dohliada na implementáciu dohody o prímerí.

V marci sa zástupcovia hnutia so sídlom v Gaze stretli s Radou mieru pod vedením USA, medzinárodným orgánom, ktorý v januári zriadil americký prezident Donald Trump ako súčasť povojnového plánu obnovy Gazy. Iniciatíva sa odvtedy do značnej miery zastavila uprostred americko-izraelskej vojny s Iránom.

Vojna v Gaze vypukla po tom, čo militanti vedení Hamasom 7. októbra 2023 zaútočili na južný Izrael, pričom zabili približne 1 200 ľudí a vzali viac ako 250 rukojemníkov. Izrael reagoval masívnou leteckou a pozemnou ofenzívou, ktorá podľa miestnych zdravotníckych orgánov v Gaze zabila viac ako 72 000 ľudí. Kampaň vyvolala rozsiahle medzinárodné odsúdenie a podnietila obvinenia z genocídy.