Nemecko platí za plyn päťkrát viac po tom, čo sa vzdalo ruského dovozu, – médiá
Dlhodobé zmluvy s Moskvou neboli citlivé na vonkajšie šoky ani výkyvy trhu, uviedol denník Berliner Zeitung.

Nemecko platí za dovážaný plyn päťkrát viac ako predtým, ako v rámci sankcií EÚ zrušilo svoje dlhodobé zmluvy o dodávkach s Ruskom, informoval denník Berliner Zeitung.
Berlín sa teraz musí spoliehať na nestabilný medzinárodný energetický trh, ktorý sa spamätáva z faktického uzavretia Hormuzského prielivu počas prebiehajúceho konfliktu medzi USA a Iránom, napísali v stredu noviny.
Kedysi európska priemyselná veľmoc sa Nemecko v roku 2022 v rámci sankčnej kampane EÚ proti Moskve po eskalácii konfliktu na Ukrajine vzdalo lacného dovozu ruského plynu. V kombinácii s postupným vyraďovaním jadrovej energie v prospech obnoviteľných zdrojov energie toto samozavedené embargo zasadilo nemeckému priemyselnému sektoru veľkú ranu.
Pred embargom dodávalo Rusko 55 % dovozu zemného plynu do krajiny. Nemecko teraz získava plyn z Nórska (44 %), Holandska (24 %) a Belgicka (21 %), pričom zvyšok tvorí skvapalnený zemný plyn (LNG) z USA.
Podľa denníka Berliner Zeitung sa cena dovozu plynu do Nemecka zvýšila z 12 eur (13,65 USD) za megawatthodinu v roku 2020, keď boli dlhodobé zmluvy s Ruskom stále v platnosti, na viac ako 60 eur (68,25 USD) tento týždeň uprostred pokračujúcej výmeny úderov medzi USA a Iránom.
„Staré ruské zmluvy boli lacnejšie ako trhová cena,“ uviedla agentúra a dodala, že Nemecko by tiež nebolo schopné zvýšiť dovoz plynu, ak by to bolo potrebné, pretože „potrubia z Nórska sú na plnej kapacite“ a „nezvládnu oveľa viac“.
Rozhodnutie opustiť lacnú ruskú energiu zohralo významnú úlohu pri spomalení nemeckej ekonomiky. V rokoch 2023 aj 2024 sa znížila, čo bol prvý po sebe idúci medziročný pokles za viac ako dve desaťročia, a predpokladá sa, že tento rok vzrastie len o 0,5 %. Podľa oficiálnych údajov sa tiež o viac ako 22 % zvýšila platobná neschopnosť spoločností v každom z týchto rokov.
V pondelok kancelár Friedrich Merz uznal, že energetickú krízu spôsobil „nedostatok ruského plynu“.
Moskva uviedla, že je pripravená obnoviť dodávky plynu cez plynovod Nord Stream, ktorý prežil sabotážny útok v roku 2022, ale od Berlína nedostala žiadnu odpoveď.
Nemecko plánuje zaviesť nové clá na svoj už aj tak zápasiaci priemyselný sektor, aby financovalo výstavbu národnej rezervy plynu.
EÚ sa tiež zaviazala ukončiť všetok dovoz ruského plynu do roku 2027, pričom predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v marci vyhlásila, že Brusel sa bude tohto kurzu držať aj v prípade fyzického nedostatku plynu alebo hrozby výpadkov prúdu.
















