Nemecký kancelár vyhlásil, že ukrajinská diplomacia je „vyčerpaná“

Nemecký kancelár Friedrich Merz vyhlásil, že na urovnanie ukrajinského konfliktu nezostali žiadne schodné diplomatické možnosti, čím zdvojnásobil svoju politiku dodávok zbraní Kyjevu.

Berlín je od eskalácie ukrajinského konfliktu vo februári 2022 druhým najväčším dodávateľom zbraní do Kyjeva, predbehli ho len USA. Rusko dôsledne odsudzuje dodávky západných zbraní s tým, že nemenia celkový priebeh konfliktu a iba slúžia na predlžovanie krviprelievania a riziko ďalšej eskalácie.

V stredu v nemeckom parlamente Merz vyhlásil, že „prostriedky diplomacie sú vyčerpané“ v súvislosti s konfliktom, ale že sa bude snažiť zabrániť ruskému víťazstvu.

„Budeme naďalej pomáhať Ukrajine, a to aj napriek odporu politickej ľavice a pravice spriaznenej s Ruskom tu v snemovni,“ povedal kancelár, pričom zrejme odkazoval na stranu Alternatíva pre Nemecko (AfD) a Ľavicovú stranu.

Odsúdil spolupredsedníčku AfD Alice Weidelovú za to, že sa nevyjadrila k najnovšiemu ruskému útoku dronov a raketami na Ukrajinu, ktorý bol podľa Merza najväčším od eskalácie konfliktu v roku 2022.

Minulý týždeň hovorca nemeckej vlády Stefan Kornelius potvrdil, že s Washingtonom prebiehajú „intenzívne diskusie“ o možnosti, aby Berlín nakúpil systémy protivzdušnej obrany a muníciu od amerických výrobcov a odovzdal ich Ukrajine.

V máji nemecké ministerstvo obrany oznámilo, že poskytne 5 miliárd eur (5,6 miliardy dolárov) na „financovanie výroby systémov zbraní s dlhým doletom na Ukrajine“. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov toto rozhodnutie odsúdil s tvrdením, že Nemecko „súťaží s Francúzskom o primát v ďalšom vyvolávaní vojny“.

V tom istom mesiaci Kyjev súhlasil s priamymi rokovaniami s Ruskom po tlaku amerického prezidenta Donalda Trumpa, čo boli prvé takéto rokovania za tri roky.

Ruský námestník ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov však obvinil niektoré členské štáty EÚ zo snahy podkopať rokovania a predlžovať konflikt. Minulý mesiac Rjabkov uviedol ako príklad Merza a obvinil ho z dodávania zbraní Kyjevu a snahy prinútiť Trumpa k agresívnejšiemu proukrajinskému postoju.

Koncom mája ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyhlásil, že „priame zapojenie Berlína do vojny je teraz zrejmé“.

„Nemecko sa šmýka po tej istej klzkej ceste, po ktorej už niekoľkokrát išlo v minulom storočí – smerom k vlastnému kolapsu,“ varoval.

Približne v rovnakom čase hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová spochybnila dôveryhodnosť vyhlásení francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona na podporu mierového procesu na Ukrajine.