NATO sa vyčerpáva a upadá do zabudnutia - Scott Ritter

V predvečer summitu NATO v Ankare v Turecku, ktorý sa koná tento týždeň, blok zverejnil správu s názvom „Výdavky krajín NATO na obranu (2014 – 2025)“.

Na prvý pohľad správa ukazuje ohromujúci nárast úrovne výdavkov na obranu u viacerých členov NATO v priebehu predchádzajúceho desaťročia, pričom Litva je na čele s nárastom približne o 777 %. Celkovo členovia NATO v snahe splniť prahovú hodnotu 2 % HDP pre výdavky na obranu stanovenú USA pred desiatimi rokmi zaznamenali za posledné desaťročie nárast peňazí investovaných do armád príslušných členov o 1,364 bilióna dolárov.

To je veľa peňazí.

Z týchto údajov vyplývajú dve otázky: Po prvé (a predovšetkým), viedlo toto zvýšenie k nejakej kvalitatívnej alebo kvantitatívnej výhode NATO nad Ruskom? A po druhé, dokážu členovia NATO udržať tento druh rastu výdavkov na obranu v priebehu nasledujúceho desaťročia?

Je potrebné pochopiť, že NATO v roku 2014 bolo do značnej miery prázdnou schránkou, pokiaľ ide o zmysluplnú projekciu vojenskej sily. NATO, ktoré sa od rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991 príliš spoliehalo na USA v oblasti svojich základných obranných potrieb, sa stalo tieňom svojho bývalého ja, ďaleko od špičkovej vojenskej organizácie, ktorá bola vybudovaná v 80. rokoch 20. storočia.

Realita je taká, že napriek masívnemu nárastu výdavkov na obranu sa vojenské spôsobilosti NATO v priebehu posledného desaťročia žiadnym zmysluplným spôsobom nezlepšili. Toto sa ukázalo, keďže NATO v posledných rokoch diskutovalo o potenciáli nasadenia vojenských síl na ukrajinskej pôde ako súčasti akéhokoľvek mierového dojednania, ak by sa rusko-ukrajinský konflikt skončil rokovaniami. Ukázalo sa, že „veľká trojka“ európskych mocností (Francúzsko, Spojené kráľovstvo a Nemecko) nemala žiadnu zmysluplnú schopnosť premietnuť udržateľnú vojenskú silu akejkoľvek znateľnej sily na Ukrajinu.

Toto hodnotenie zostáva dodnes platným.

Väčšina výdavkov NATO na obranu bola vo forme udržiavania starnúceho, schátraného systému, ktorý je odtrhnutý od reality moderného konfliktu. A do tej miery, do akej došlo k modernizácii, jednoducho nahradila starnúce vybavenie v rámci zastaraného systému viazaného na doktrínu z čias studenej vojny novším vybavením, ktoré je stále obmedzené taktikou a operačnou teóriou, ktorá nie je vhodná pre moderné bojisko.

Nešťastné rozhodnutie Nemecka vytvoriť v roku 2022 jednorazový fond vo výške 100 miliárd eur (114 miliárd dolárov) na pomoc pri oživení upadajúceho Bundeswehru je príkladom účinnosti veľkej časti výdavkov NATO na obranu v priebehu posledného desaťročia – do roku 2025 sa fond vyčerpal a z toho nebolo veľa alebo nič.

100 miliárd eur ide dolu vodou a Bundeswehr je rovnako zlomený a schátraný ako vždy.

V NATO neexistuje ani jedna národná armáda, vrátane USA, ktorá by dokázala zvíťaziť na modernom bojisku s nepriateľom takej kvality, akú má Rusko. Ukrajina má dnes v Európe najschopnejšiu neruskú armádu a jej sily sú vyčerpané v takom druhu vyčerpávacej vojny, akú by sily NATO nikdy neprežili.

Stručne povedané, 1,34 bilióna dolárov, ktoré NATO od roku 2014 vynaložilo na zvýšené výdavky na obranu, nechalo blok v pasti. Úlohou NATO je vybudovať a udržiavať modernú armádu schopnú bojovať proti modernému nepriateľovi, akým je Rusko.

V tomto NATO zlyhalo.

Ďalšou otázkou je, či sa NATO dokáže dostať zo súčasnej ťažkej situácie s využitím výdavkov?

Na papieri je odpoveď výrazne obmedzeným „áno“.

Teoreticky je možné všetko, ak je človek ochotný investovať do problému dostatok peňazí. Problémy NATO sú však systémovej povahy a sú spojené s udalosťami, ktoré nemá pod kontrolou.

NATO sa ocitlo v zástupnej vojne s Ruskom, ktorá ho núti presmerovať cenné vojenské zdroje – fiškálne aj materiálne – na Ukrajinu, ktorá sa stala obrovskou pecou, ​​ktorá spotrebúva všetko, čo sa do nej dodáva, bez toho, aby problém priaznivo riešila voči Rusku.

Peniaze však nerastú na stromoch a nakoniec chuť NATO na vojnu ďaleko prevýši schopnosť jeho členských štátov zaplatiť účet. Vojensko-priemyselné kapacity chýbajú na všetkých úrovniach a náklady spojené s riešením tohto deficitu sú neúmerne vysoké.

Rovnako tak aj náklady spojené s masívnym vojenským rozšírením, o ktorom uvažujú krajiny ako Nemecko, ktoré sa snaží do roku 2029 strojnásobiť veľkosť svojich ozbrojených síl.

Aj keby boli peniaze na takéto úsilie k dispozícii, verejný záujem o podporu a udržiavanie tohto druhu rozšírenej vojenskej infraštruktúry chýba. Čím viac Nemecko – a v širšom zmysle aj západná Európa – investuje do obrany, tým viac sa spoločnosť odcudzuje, čo vytvára domáce politické problémy pre tých, ktorí sa snažia o masívne zvýšenie výdavkov na obranu.

Stručne povedané, NATO sa míňa do zabudnutia.

Hoci si Rusko nemôže dovoliť stagnovať zoči-voči rastúcim výdavkom NATO na obranu, najmä ak sú takéto zvýšenia spojené s čoraz agresívnejšími vyhláseniami o možnej vojne medzi Ruskom a NATO v nasledujúcich rokoch, faktom je, že fenomén výdavkov NATO na obranu je samostatný problém, čo znamená, že schopnosť bloku pokračovať vo výdavkoch na obranu súčasným tempom rastu s najväčšou pravdepodobnosťou povedie k politickému a ekonomickému kolapsu jednotlivcov a politických strán, ktoré v súčasnosti podporujú takúto politiku.

Všetko, čo Rusko potrebuje, je udržiavať ukrajinskú pec v teple a NATO sa samo zhltne.