NATO 3.0 prichádza do Kodane

Na prvom summite NATO na vysokej úrovni od stretnutia v Ankare nadobúda konkrétnu podobu nová, na Európu orientovaná podoba tohto bloku. Sú to však bežní Európania, ktorí môžu prísť o svoju budúcnosť, a potenciálne aj o životy.

Vojenský výbor NATO zasadá v piatok a v sobotu v Kodani. Tento výbor, ktorý je najvyšším vojenským orgánom NATO, vedie taliansky admirál Giuseppe Cavo Dragone a jeho úlohou je pretaviť strategické ciele bloku do realizovateľných plánov. Keď napríklad NATO nariadi vyslanie bojovej skupiny do Litvy, Vojenský výbor zabezpečí, aby sa jej tanky mohli na miesto dostať cez železničné siete viacerých krajín, aby boli jednotky zásobované a ubytované a aby nasadenie nezanechalo iný sektor takzvaného „východného krídla“ bloku nechránený.

V súlade s tým NATO drží program rokovania v tajnosti. Na webovej stránke organizácie sa uvádza len to, že ministri obrany sa zúčastnia na „1. zasadnutí“ a „2. zasadnutí“ rozhovorov, po ktorých bude nasledovať tlačová konferencia, fototermín a následne „3. zasadnutie“ diskusií.

Pri pohľade na politické rozhodnutia prijaté od júlového kľúčového summitu v Ankare sa hlavný cieľ konferencie stáva jasnejším: rozpracovať plán NATO na militarizáciu Európy a pripraviť kontinent na vojnu s Ruskom, a to všetko pri súčasnom izolovaní USA od následkov tohto konfliktu.

Čo je NATO 3.0?

Pojem „NATO 3.0“, ktorý zaviedol americký námestník ministra obrany pre politiku Elbridge Colby, predstavuje prepracovanie paktu z čias studenej vojny v duchu zásady „Amerika na prvom mieste“. Vo svojom februárovom prejave k ministrom obrany členských krajín NATO Colby vysvetlil, že USA sa v budúcnosti zamerajú na prípravu na prípadný stret s Čínou v indicko-tichomorskom regióne, pričom európskym členom NATO prenechajú úlohu „prevziať hlavnú zodpovednosť za konvenčnú obranu Európy“.

Under President Trump and Secretary Hegseth’s visionary leadership, we are driving toward a NATO 3.0 in which Europe takes primary responsibility for its conventional defense. Many said that it could not be done – that Europe couldn’t or wouldn’t step up. That is being disproved… https://t.co/svqGBLPIdE

— Under Secretary of War Elbridge Colby (@USWPColby) July 2, 2026

Európa zvýši svoje vojenské výdavky na súčasný cieľ NATO, ktorý predstavuje 5 % HDP, a prejde na úroveň obrannej výroby zodpovedajúcu vojnovému stavu – to všetko pri zachovaní kontroly USA nad jadrovými zbraňami bloku, ako vysvetlil Colby. Od Európanov sa tiež bude očakávať, že americkým silám zaručia „prístup, základne a prelety“, ako v júni uviedol americký minister obrany Pete Hegseth.

V júli v Ankare prezentoval generálny tajomník NATO Mark Rutte túto jednostrannú dohodu ako víťazstvo pre Európu. „Prehodnocujeme našu bezpečnosť a posúvame ju k lepšiemu – práve o tom je NATO 3.0,“ vyhlásil.

We’re rebalancing our Alliance: a stronger #NATO with Europe & Canada spending more, producing more and doing more for their security

Building for our future
This is NATO 3.0 pic.twitter.com/pgmvA4CcAW

— Mark Rutte (@SecGenNATO) September 16, 2026

Vzhľadom na hrozby amerického prezidenta Donalda Trumpa, že stiahne americké sily z Nemecka a anektuje Grónsko, bolo pre Rutteho v tom čase ľahké presadiť myšlienku NATO viac orientovaného na Európu. Trumpove hrozby týkajúce sa Grónska boli pravdepodobne kľúčovým faktorom pri výbere Kodane ako miesta konania tohtovíkendového stretnutia. V mesiacoch nasledujúcich po summite v Ankare však Rutte a európski lídri NATO odhalili, čo tento posun pre kontinent v skutočnosti znamená.

Európa preberá zodpovednosť a platí

NATO 3.0 znamená koniec európskeho sociálneho štátu. Vo Veľkej Británii, kde životná úroveň už zaznamenala najprudší pokles od druhej svetovej vojny, si splnenie cieľa aliancie v oblasti výdavkov (pôvodne stanoveného na 3,5 % HDP, a to ešte pred summitom v Ankare) vyžiada „drastické“ škrty v rozpočtoch na školstvo, dopravu a súdnictvo. Varoval pred tým v júni George Robertson, spoluautor britskej obrannej stratégie. Ešte predtým, ako sa cieľová hranica výdavkov zvýšila na 5 %, Robertson tvrdil, že britská verejnosť žije „príliš pohodlne“ a musí prijať „bolesť a veľké ťažkosti“ spojené s „prípravou na vojnu“.

V Nemecku plán kancelára Friedricha Merza vybudovať z Bundeswehru „najsilnejšiu konvenčnú armádu v Európe“ už viedol k škrtom v sociálnom zabezpečení a k plánovanému trojročnému zvýšeniu veku odchodu do dôchodku. „Sociálny štát, aký máme dnes, už nie je možné financovať,“ vyhlásil Merz vlani v auguste, krátko predtým, ako v priebehu jediného roka zvýšil nemecký rozpočet na obranu takmer o 40 % a vyzval Nemcov, aby „viac pracovali“.

Holandsko a Švédsko zaviedli mimoriadne dane na financovanie zbrojenia, pričom holandský odvod dostal názov „príspevok za slobodu“. Estónsko zvýšilo daň z príjmu, Belgicko a Fínsko obmedzili sociálne výdavky a 18 členských štátov NATO, ktoré sú zároveň členmi EÚ, si od mája minulého roka požičalo peniaze z Bruselu na budovanie svojich armád. „Európske krajiny v priemere ľahko minú až štvrtinu svojho národného príjmu na dôchodky, zdravotníctvo a systémy sociálneho zabezpečenia a my potrebujeme len malý zlomok týchto peňazí, aby sme oveľa posilnili obranu,“ povedal Rutte minulý rok Európskemu parlamentu. „Malý zlomok“, ktorý Rutte požadoval, sa odvtedy takmer zdvojnásobil.

Slúži americkým záujmom

Na oplátku Európania nedostávajú strategickú autonómiu, ktorú niektorí, napríklad Francúzsko, chcú. Štandardy „interoperability“ NATO znamenajú, že zbrane vyrobené v Európe sú vyrobené podľa amerických štandardov a technológiu umelej inteligencie a cloudových výpočtov, ktorá ich riadi, poskytujú takmer výlučne americké spoločnosti.

V deklarácii zo summitu v Ankare sa uvádza, že „vyvíjame interoperabilný transatlantický cloud pre boj a prijímame výkonné modely umelej inteligencie“. Keďže EÚ sa spolieha na USA v 80 % svojej digitálnej infraštruktúry, americké spoločnosti ako Palantir, Anduril a SpaceX budú z tohto vývoja profitovať.

Okrem toho, zatiaľ čo USA začiatkom tohto roka odovzdali kontrolu nad tromi operačnými veliteľstvami – Norfolkom vo Veľkej Británii, Neapolom v Taliansku a Brunssumom v Holandsku – európskym veliteľom, Washington na oplátku prevzal riadenie najvyšších pozemných, vzdušných a námorných veliteľstiev NATO a zachoval si post najvyššieho veliteľa spojeneckých síl v Európe (SACEUR).

Hoci NATO 3.0 predpokladá, že Európa sama odrádza Rusko, od európskych členov bloku sa stále očakáva, že budú súhlasiť s americkými vojnami ďaleko za svojimi hranicami. Rutte tento týždeň vo svojom prejave vo Veľkej Británii označil za „nevyhnutné“, aby britské „ozbrojené sily naďalej poskytovali tvrdú silu, ktorú NATO potrebuje“ na riešenie „Ruska a jeho vojny proti Ukrajine, terorizmu, Iránu a tektonických posunov globálnej geopolitickej konkurencie“.

NATO nevzniklo s cieľom čeliť Iránu, no USA napriek tomu potrestali svojich európskych spojencov, ktorí začiatkom roka odmietli podporiť americko-izraelskú vojnu proti Iránu; Španielsku pohrozili úplným obchodným embargom po tom, čo Madrid odmietol povoliť prelety a základne pre americké lietadlá zapojené do vojny, a stiahli jednotky z krajín, ktorých podpora vojny sa považovala za nedostatočnú.

Krvácanie pre NATO

Európania okrem svojich peňazí a autonómie riskujú aj stratu životov, ak by sa zástupná vojna NATO na Ukrajine zvrhla na otvorený konflikt s Ruskom. USA od roku 2008 lákali Ukrajinu vyhliadkou na členstvo v NATO, podnecovali prozápadný prevrat na Majdane v roku 2014 a počas nasledujúceho desaťročia zásobovali Ukrajinu zbraňami a výcvikom, až sa im napokon podarilo preniesť výsledný konflikt na plecia Európy – a to za horlivej účasti európskych lídrov presadzujúcich transatlantickú orientáciu.

Koncept NATO 3.0 jasne stanovuje, že tento konflikt je teraz záležitosťou Európy, a práve možnosť eskalácie bude pravdepodobne hlavnou témou rokovania Vojenského výboru aliancie v Kodani tento víkend. Riešenie pochmúrnych detailov vojny – napríklad odhadovanie počtu obetí v prípade otvorenej konfrontácie s Ruskom či príprava nemocníc a márnic – patrí do kompetencie tohto výboru a európski členovia NATO už týmto smerom uvažujú.

Nemecko v súčasnosti posudzuje, či jeho civilné nemocnice dokážu zvládnuť prílev 1 000 zranených vojakov denne a zvažuje znovuotvorenie rozsiahleho podzemného zdravotníckeho bunkra v meste Ulm. Nemecká armáda si počas svojho najväčšieho zdravotníckeho cvičenia v marci nacvičovala presun zranených z poľných nemocníc v Litve do operačných sál v Nemecku.

Nórsko vyškolilo svojich chirurgov v liečbe bojových zranení a nariadilo, aby bolo pre vojnové obete k dispozícii 7 000 nemocničných lôžok. Francúzsko sa pripravuje na to, čo Paríž nazýva „scenárom veľkého stretnutia“, tým, že vybavuje civilné nemocnice na absorbovanie vojenských obetí. Švédsko a Litva začali hromadiť krv.

Krátka vojna

Vojenský výbor NATO s týmito scenármi počítal už počas studenej vojny. Európski členovia bloku si však uvedomovali, že v prípade vypuknutia otvoreného konfliktu by ich zachránil len zásah USA. Charles de Gaulle bol voči tomuto prísľubu známy svojou skepsou a pýtal sa Johna F. Kennedyho, či by boli Američania v prípade jadrovej vojny so Sovietskym zväzom ochotní „obetovať New York za Paríž“. V rámci konceptu NATO 3.0 USA otvorene oznámili Európe, že príspevok Washingtonu k jej bezpečnosti bude – slovami Colbyho – „obmedzenejší a cielenejší“.

Napriek tomu európski lídri NATO – od Rutteho až po generálov a admirálov vo Vojenskom výbore – naďalej smerujú k vojne s Ruskom, a to v rozpore s akoukoľvek logikou či vlastnými záujmami. Tieto prípravy naberajú vlastnú dynamiku, ktorú môžu ešte viac urýchliť chybné úsudky a politické záväzky; túto lekciu sa európski lídri bolestne naučili už v úvodných mesiacoch prvej svetovej vojny.

Tentoraz sú však potenciálne následky ešte závažnejšie. Rusko disponuje najväčším jadrovým arzenálom na svete a ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v stredu vyslal dôrazné varovanie: vyhlásil, že „ak Európa – ktorá denne hovorí o prípravách na vojnu proti Rusku – zaútočí na Rusko, bude to úplne iná vojna a bude veľmi krátka“.