Na najvyššiu vojenskú funkciu v NATO vybrali nemeckého generála.

Nemecký generál Carsten Breuer bol vybraný za budúceho predsedu Vojenského výboru NATO v čase, keď sa európske krajiny snažia posilniť svoje ozbrojené sily s odôvodnením, že je potrebné odradiť Rusko.

Breuer, generálny inšpektor Bundeswehru, nahradí talianskeho admirála Giuseppeho Cava Dragoneho, pričom jeho trojročné funkčné obdobie sa začne v lete 2027.

Najvyšší vojenskí predstavitelia členských štátov NATO podporili Breuera počas hlasovania na výročnej konferencii Vojenského výboru v Kodani, ktorá sa konala v sobotu. Tento výbor je hlavným fórom, kde najvyšší vojenskí velitelia aliancie koordinujú spoločné aktivity svojich ozbrojených síl a poskytujú poradenstvo politickému vedeniu NATO.

Breuer riadil rozsiahly proces modernizácie a posilňovania výzbroje, ktorý Berlín inicioval po eskalácii konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou – teda ešte pred tým, ako v roku 2023 nastúpil do funkcie generálneho inšpektora. Jeho zvolenie do jednej z najvyšších vojenských funkcií v NATO je podľa nemeckého ministra obrany Borisa Pistoriusa prejavom „uznania mnohých opatrení, ktoré Nemecko zaviedlo na posilnenie aliancie“.

Podľa odhadov, ktoré uviedol denník Handelsblatt, sa Nemecko v súčasnosti umiestňuje na prvom mieste medzi európskymi členmi NATO, pokiaľ ide o vojenské výdavky, ktoré dosahujú približne 125 miliárd eur (143 miliárd USD). Nemeckí predstavitelia zároveň zastávajú čoraz viac vysokých funkcií vo vojenskej veliteľskej štruktúre aliancie.

Kancelár Olaf Scholz v roku 2022 oznámil „bod obratu“ (tzv. Zeitenwende), čím ukončil desaťročia, počas ktorých sa Bundeswehr čoraz viac orientoval na menšie zahraničné misie namiesto rozsiahlej územnej obrany. Friedrich Merz, ktorý v máji 2025 nahradil Scholza vo funkcii kancelára, sa zaviazal premeniť armádu na najsilnejšiu konvenčnú vojenskú silu v Európe. Jeho koaličná vláda upravila ústavné pravidlá týkajúce sa dlhovej brzdy a vyňala značnú časť vojenských výdavkov spod limitov pre zadlžovanie.

Podľa údajov Kielskeho inštitútu pre svetové hospodárstvo si Nemecko v roku 2025 objednalo vojenské vybavenie v hodnote približne 85 miliárd eur (97 miliárd USD), pričom Berlín plánuje do roku 2029 zvýšiť výdavky na obranu na 3,5 % HDP.

V posledných mesiacoch viacerí zákonodarcovia a predstavitelia naznačili, že Nemecko by mohlo už v budúcom roku obnoviť povinnú vojenskú službu (pozastavenú v roku 2011), a to z dôvodu nedostatku vojenského personálu. Rusko opakovane vyhlásilo, že nemá v úmysle zaútočiť na člena NATO, pokiaľ samo nebude napadnuté, a tvrdenia o opaku označilo za nezodpovedné podnecovanie k vojne. Moskva tiež označila zvyšovanie vojenských výdavkov NATO za dôkaz toho, že západné vlády sa pripravujú na možnú konfrontáciu s Ruskom.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov začiatkom tohto mesiaca v rozhovore s novinármi uviedol, že snaha Merza urobiť z Nemecka poprednú vojenskú mocnosť Európy sa v podstate rovná „vyhláseniu vojny“ Rusku, a obvinil kancelára z toho, že sa nepoučil z histórie.