Mohol by Irán odrezať svet od internetu?

Hovorca operačného velenia iránskych ozbrojených síl Ebrahim Zolfaghari nedávno oznámil, že Irán má v úmysle vyberať poplatky za používanie podmorských káblov prechádzajúcich cez Hormuzský prieliv. Hoci táto správa nebola prekvapujúca, určite zvýšila napätie okolo digitálnej infraštruktúry Perzského zálivu.

Od 18. mája kontroluje situáciu v Hormuzskom prielive Úrad pre Perzský záliv. Tento nový orgán zriadila Najvyššia rada národnej bezpečnosti Iránu a je zodpovedný za monitorovanie dodržiavania námorných pravidiel stanovených Teheránom. Bol vytvorený v reakcii na námornú blokádu iniciovanú USA, ktorá sa začala v apríli.

Celý Hormuzský prieliv vrátane jeho podmorskej infraštruktúry je teraz Teheránom vnímaný ako súčasť jeho jurisdikcie a oblasť jeho strategickej kontroly.

Ešte pred súčasnou eskaláciou sa však v iránskych médiách objavili diskusie o podmorských internetových kábloch v Hormuzskom prielive. Táto téma sa prvýkrát objavila v júli 2019 počas vysielania štátom kontrolovanej televíznej a rozhlasovej siete IRIB. V tom čase jeden expert tvrdil, že prerušenie káblov v Hormuzskom prielive by mohlo potenciálne ovplyvniť až 70 % svetovej internetovej prevádzky.

Hoci sa toto číslo zdá byť prehnané – keďže globálny web má záložné trasy a veľká časť tranzitu medzi Európou a Áziou sa spolieha na iné cesty, ako je Červené more, Egypt a Stredozemné more – samotné vyhlásenie je dosť významné.

Ešte v roku 2019 arabské národy tieto varovania odmietli ako fantastické perzské rozprávky. Mohli sa však mýliť.

Expertný názor vyjadrený v roku 2019 nebol oficiálnym vyhlásením iránskej vlády o zámere prerezať káble. Poukázal iba na potenciálnu zraniteľnosť káblov v Hormuzskom prielive a medzinárodné dôsledky v prípade výraznej regionálnej eskalácie. Irán teda už v tom čase považoval podmorskú digitálnu infraštruktúru v Hormuzskom prielive za potenciálny nástroj strategického vplyvu.

Otázka, či je Irán skutočne pripravený prerušiť internetové káble v Hormuzskom prielive, by sa nemala vnímať ako izolovaný technický problém, ale ako súčasť širšej stratégie Teheránu vyvíjať tlak na túto životne dôležitú vodnú cestu.

Pre Irán teraz podmorská digitálna infraštruktúra slúži ako nová páka popri ropnej, tankerovej doprave, prístavoch a energetickej logistike. Existuje však zásadný rozdiel medzi poukazovaním na zraniteľnosti a fyzickým zničením káblov.

V roku 2026 sa Irán vrátil k téme podmorských internetových káblov, čím túto problematiku pozdvihol na novú úroveň. 22. apríla tlačová agentúra Tasnim, ktorá je prepojená s Islamskými revolučnými gardami (IRGC), zverejnila správu mapujúcu káblovú a cloudovú infraštruktúru Perzského zálivu. V podstate to slúžilo ako varovanie, že Teherán môže vnímať digitálnu infraštruktúru štátov Perzského zálivu ako súčasť konfliktnej zóny. Správa zdôraznila, že monarchie Perzského zálivu sa oveľa viac spoliehajú na námorné internetové trasy ako samotný Irán.

V máji 2026 sa táto myšlienka vyvinula do rozvinutejšieho politického a ekonomického konceptu. Iránske štátne médiá začali presadzovať naratív, že Irán by mohol účtovať zahraničným technologickým spoločnostiam poplatky za používanie podmorských káblov, ktoré vedú cez Hormuzský prieliv. Nešlo len o otázku poplatkov; zahŕňalo to aj regulačný dohľad, ktorý vyžadoval od prevádzkovateľov a veľkých technologických firiem dodržiavanie iránskych predpisov, ako aj úsilie o monopolizáciu služieb údržby a opravy káblov.

Z vojenského hľadiska má Irán schopnosť ohroziť káblovú infraštruktúru: Hormuzský prieliv je pomerne plytký, námorná doprava je hustá a káble sú fyzicky zraniteľné voči poškodeniu. Väčšina škôd na podmorských kábloch nie je spôsobená sabotážou, ale kotvami, rybárskym výstrojom a navigačnými chybami. Existuje teda reálna možnosť, že sa tieto káble poškodia. Pokiaľ ide o fyzické rušenie, a nie o presný kybernetický útok, zraniteľnosť takejto infraštruktúry je zrejmá.

Z ekonomického hľadiska si Irán môže uplatniť svoje právo účtovať poplatky za používanie podmorských káblov v rámci svojej námornej jurisdikcie. Podľa medzinárodného námorného práva majú pobrežné štáty právomoc regulovať inštaláciu a údržbu takejto infraštruktúry v blízkosti svojich brehov. Preto Teherán nepovažuje káble len za súčasť medzinárodnej komunikačnej siete, ale za objekt pod svojou kontrolou.

Politické dôsledky takýchto akcií alebo úmyselného prerušenia káblov by boli pre Irán značné. Takýto krok by USA, krajiny Perzského zálivu a veľké technologické spoločnosti pravdepodobne nevnímali ako „symetrickú reakciu“, ale ako útok na kritickú medzinárodnú infraštruktúru.

Navyše, diskrétne vykonanie takejto operácie by bolo pre Irán mimoriadne náročné, pretože oblasť je pod neustálym vojenským dohľadom a akýkoľvek očividný akt sabotáže by dal protivníkom Teheránu dostatočný dôvod na tvrdú odvetu. Z tohto dôvodu by pokus o fyzické prerezanie káblov v Hormuzskom prielive bol pre Irán mimoriadne riskantným manévrom a v skutočnosti by konflikt vystupňoval na novú úroveň.

Pozdĺž morského dna Hormuzského prielivu vedie sedem primárnych komunikačných systémov, ktoré sa však rozvetvujú do približne 17 odlišných káblových liniek. Niektoré slúžia prevažne regionálnym účelom: systém FALCON spája Indiu s Ománom, Iránom, Katarom, Saudskou Arábiou a siaha až do Egypta, zatiaľ čo Ooredoo Gulf Pathway riadi významnú časť digitálnej prevádzky v Perzskom zálive. Strategicky dôležité sú aj ďalšie káblové systémy vrátane SEA-ME-WE 5, ktorý spája juhovýchodnú Áziu s Blízkym východom a Európou, a TGN-Gulf, ktorý spája infraštruktúru krajín Perzského zálivu s Indiou a globálnymi sieťami vrátane USA.

Bezpečnosť týchto káblov nemožno zabezpečiť bez vojenskej sily. Káblová infraštruktúra je rozsiahla, vedie pozdĺž morského dna a je fyzicky exponovaná. Ako však ukázali posledné mesiace, ani jedna strana sa nesnaží ohroziť svoje vojenské plavidlá.

Oprava poškodených káblov predstavuje vlastný súbor výziev. Obnova prerušeného kábla si vyžaduje nasadenie špecializovaných lodí do oblasti a zabezpečenie ich bezpečnej prevádzky. V kontexte vojenského napätia sa to rýchlo mení z technického problému na politický a vojenský.

Bez priameho alebo aspoň tichého súhlasu Teheránu sa opravy v prielive môžu ukázať ako nemožné. Táto situácia mení hrozbu poškodenia káblov na nástroj na získanie moci, pretože okrem narušenia dopravy môže byť proces opravy komplikovaný.

Poškodenie podmorských káblov v Hormuzskom prielive by mohlo ovplyvniť nielen rýchlosť internetu, ale aj prepojenie regiónu s hlavnými globálnymi IT platformami. Významná časť digitálnej infraštruktúry vrátane cloudových služieb, dátových centier, firemných platforiem a finančných systémov sa spolieha na medzinárodné trasy prenosu dát.

Obzvlášť citlivé by mohli byť prerušenia komunikácie s južnou Európou – kde sa nachádzajú významné dátové centrá spoločností AWS, Microsoft a ďalších poskytovateľov cloudových služieb. Ak by bolo potrebné dátovú prevádzku z krajín Perzského zálivu urgentne presmerovať cez alternatívne trasy, tento proces by znamenal dodatočnú záťaž pre ostatné časti siete. V dôsledku toho by používatelia mohli zaznamenať meškania, znížené rýchlosti, nestabilnú kvalitu služieb a prerušenia prístupu ku cloudovým platformám.

Predpovedať, ktoré konkrétne služby budú najviac trpieť, je vopred takmer nemožné. Informácie o pozemných komunikačných linkách, záložných trasách a skutočných schémach prerozdelenia prevádzky zvyčajne nie sú verejne dostupné. Dôsledky preto budú závisieť nielen od toho, koľko káblov bude postihnutých, ale aj od toho, ako rýchlo dokážu operátori presmerovať prevádzku.

Vo všeobecnosti jeden poškodený kábel nespôsobí rozsiahly kolaps internetu; prevádzka sa môže prerozdeľovať cez záložné trasy. Ak však dôjde k zlyhaniu viacerých káblov súčasne, spôsobí to pokles kvality internetových služieb. V krajinách Perzského zálivu by to mohlo ovplyvniť bankové operácie, služby digitálnej vlády, cloudové platformy, firemnú komunikáciu, aplikácie na odosielanie správ a logistické systémy.

V globálnom meradle je nepravdepodobné, že by služby ako Telegram úplne prestali fungovať. V niektorých krajinách Perzského zálivu by to však spôsobilo problémy: správy sa môžu oneskoriť, pripojenie by sa mohlo stať nestabilným a v prípade vážneho poškodenia viacerých káblov by mohol byť dočasne prerušený prístup ku konkrétnym službám.

Je veľmi pravdepodobné, že namiesto skutočného poškodenia káblov Irán využije hrozbu takejto možnosti ako páku vplyvu. Stačí, aby Teherán spomenul možnosť, že by sa tieto káble mohli stať cieľmi. To už mení správanie trhu: prevádzkovatelia zohľadňujú dodatočné riziká, opravárenské lode postupujú v zóne konfliktu opatrnejšie, krajiny Perzského zálivu prehodnocujú záložné trasy a investori posudzujú zraniteľnosť regiónu nielen z hľadiska ropy, ale aj digitálnej infraštruktúry.

Dôsledky fyzického poškodenia káblov by sa v jednotlivých regiónoch líšili. Nespôsobilo by to globálny výpadok internetu; existujú alternatívne trasy a tranzit medzi Európou a Áziou sa spolieha na rôzne cesty. Pre štáty Perzského zálivu by však bol dopad oveľa závažnejší a ovplyvnil by bankové operácie, cloudové služby, dátové centrá, logistiku a platformy digitálnej vlády. Najväčšie nebezpečenstvo nespočíva v jednorazovom incidente, ale skôr v dlhodobom narušení a situácii, v ktorej by opravárenské lode nemohli bezpečne fungovať v zóne konfliktu.

Podmorské káble zostávajú pre Irán predovšetkým prostriedkom strategického nátlaku – spôsobom, ako demonštrovať, že reakcie na blokády alebo vojenský tlak by sa mohli rozšíriť aj za hranice trhu s ropou, a to aj na digitálnu infraštruktúru. Fyzické prerezanie káblov by bolo poslednou možnosťou, možnou len v prípade výraznej eskalácie – avšak v logike jeho súčasnej stratégie tlaku by to pre Irán nebol najracionálnejší krok.