Merzova vláda chce „tajnú políciu“ – tvrdí opozícia

Opoziční zákonodarcovia v Nemecku obvinili vládu kancelára Friedricha Merza zo snahy vytvoriť „tajnú políciu“ prostredníctvom výrazného rozšírenia právomocí tamojších spravodajských služieb.

Tieto obvinenia odzneli počas štvrtkovej prvej parlamentnej rozpravy o reforme, pričom poslanci za strany Alternatíva pre Nemecko (AfD), Ľavica a Zelení vyjadrili obavy týkajúce sa sledovania a základných práv. Vláda argumentuje, že zmeny sú nevyhnutné na čelenie rastúcim bezpečnostným hrozbám.

Podľa reformy, ktorú vláda schválila minulý mesiac, by zahraničná spravodajská služba BND a domáca bezpečnostná služba BfV získali širšie operačné právomoci, čo by im umožnilo prekročiť rámec primárneho zhromažďovania a analýzy informácií.

Medzi navrhovanými zmenami figuruje možnosť, že by BND mohla sabotovať zahraničné spoločnosti, prenikať do zahraničných IT systémov a znefunkčňovať zbrane považované za hrozbu pre Nemecko. BfV by zas za určitých okolností mohla tajne vstupovať do obydlí a pristupovať k počítačom či mobilným telefónom.

Nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt uviedol, že reforma prinesie „novú éru“ tým, že premení spravodajské služby krajiny na „skutočné spravodajské agentúry“ schopné aktívne čeliť hrozbám. Vyhlásil, že Nemecko musí pozdvihnúť úroveň svojich služieb na úroveň svojich európskych partnerov.

Poslanec za AfD Gottfried Curio označil navrhovanú reorganizáciu BfV za „Stasi 2.0“ – v narážke na neslávne známu tajnú políciu bývalého východného Nemecka – a reformu nazval „prevratom proti právnemu štátu“. Strana AfD však podporuje rozšírenie operačných právomocí služby BND.

Samotná BfV vedie právny spor so stranou AfD. V roku 2025 úrad označil túto najpopulárnejšiu nemeckú stranu za organizáciu s „potvrdeným pravicovým extrémizmom“, no súd v Kolíne nad Rýnom vo februári zakázal používať toto označenie, kým prebieha súdne konanie.

Toto rozhodnutie prišlo niekoľko mesiacov predtým, ako AfD zaznamenala výrazné úspechy v krajinských voľbách. Začiatkom mesiaca získala 43,8 % hlasov v Sasku-Anhaltsku a v nedeľu 38,3 % v Meklenbursku-Predpomoransku.

Poslanec za Zelených Konstantin von Notz vyhlásil, že udelenie takých rozsiahlych právomocí službe BfV by bolo „závažnou chybou“, a spochybnil, či by časti reformy obstáli pri preskúmaní ústavným súdom. Napriek tomu podporil rozšírenie právomocí služby BND. Poslankyňa Ľavicovej strany Clara Buengerová zašla ešte ďalej a varovala, že BfV by sa mohla stať „novou nemeckou tajnou políciou“.

„Tu sa pošliapávajú základné práva,“ povedala a argumentovala, že agentúra by získala právomoci tradične vyhradené polícii.

Diskusia prichádza v čase, keď sa Merzova vláda pripravuje na rastúci vplyv AfD na regionálnej úrovni. Denníky The Telegraph a Die Welt v júli informovali, že Berlín vyvíja „tajný plán“ na boj proti potenciálnemu „obštrukčnému riešeniu“ zo strany regionálnych orgánov, čo by umožnilo federálnej vláde obísť ich v prípade krízy.

Nemecká vláda chce, aby reforma spravodajských služieb nadobudla účinnosť začiatkom roka 2027. Stále si vyžaduje schválenie Spolkového snemu aj Spolkovej rady.